Top téma
Bývanie zasnívané v meštianskej minulosti
Pretkané sieťou ulíc a chodníkov strácajúcich sa za ohybmi domov a v prevýšeniach bizarne vykrojených parciel volá mesto-nemesto k návratom. Domy so svojimi pozemkami sa po stáročia ukladali po vrstevniciach v strmých zrázoch uspatého vulkánu. Domáci, hrdí na svoje rodisko, ešte veria v znovuzrodenie a znovuobjavenie Banskej Štiavnice. Zmes nostalgie, noblesy, pokoja miesta odľahlého od súčasnosti pachtiacej po lacnom úspechu. Tak sa krásnodivná Štiavnica javí sporadickým návštevníkom.
Záhrady spletené s plotmi a zabudnutými múrmi, lesné chodníky, ktoré zablúdili medzi banské domčeky. Chodníky sa menia na uličky roztratené medzi pozemkami remeselníckych domov. Potom zostúpia zo strání, zlejú sa do podoby ulíc obstavaných masívnymi múrmi stredovekých domov a kostolov. Storočia zasnené v krivostiach, oblinách a vrstvách meštianskych domov, palácov a opevnení. Kto podľahne čaru mesta, ten hľadá, hoc aj roky, spôsob, ako sa mu priblížiť. Sen o zaobstaraní, vynovení a zariadení bytu v meštianskom dome v starobylom centre Banskej Štiavnice opantal a pokúša nejedného priaznivca tohto magického miesta. Ani miestnym
z novších končín mesta nebola a nie je takáto predstava cudzia. Iba niekoľkým ľuďom sa
v zástavbe malebných domov podarilo splniť si prianie o domove s atmosférou dávnominulou a komfortom súčasnosti.
Na trotuári
Pozvanie do obytného priestoru, v ktorom ožil veľkopanský štýl domácnosti predminulého storočia, sa neodmieta. V dome č. 8 na ulici Andreja Kmeťa sídlila naposledy Ľudová škola umenia, kancelárie tu mala Akadémia vied. Dovtedy však celé storočia stavba žila zmenami majiteľov a prestavbami, ktoré ju tvarovali podľa chutí a možností vlastníkov, v duchu dobových štýlov. Priečelie domu sa postupne vnáralo do radovej zástavby palácových meštianskych domov. Ich súčasná podoba sa zväčša priznáva k časom, keď sa na jednej z hlavných ulíc zabývala, so svojimi vzrastajúcimi nárokmi, vzmáhajúca sa meštianska vrstva 19. storočia. Pôvodné jednopodlažné stavby sa vypli do výšky dvoch až troch podlaží. Niektoré stavby si pamätajú vo fragmentoch románske obdobie, časť z nich gotický palácový štýl 14. storočia. Mladšia renesancia sa pripomína v kamenných osteniach, dverných portáloch, jas barokovej farebnosti už vyhasol. Priečelia a interiéry domov sa postupne menili, až kým sa neodeli do klasicistického štýlu. Chodníkom pre peších si pyšné domoradie zachovalo odstup od ulice a nadhľad nad cestou získalo vďaka opornému múru, ktorý vynovené domy povýšil nad úroveň protiľahlej zástavby.
Za sprievodu Divnej panej
Desaťročia sa tu špacírovalo po chodníku a nazeralo do výkladov obchodíkov. Trotuár mal svoju atmosféru aj vďaka majiteľom domov, ktorí priestory v parteroch prenajímali obchodníkom a remeselníkom. Tak ako voľakedy, aj terajší vlastníci nehnuteľností zavádzajú móresy, ktoré boli vlastné „lepším" časom mesta. Kto vystúpi po schodíkoch domu číslo 8, ten sa ocitne v inom svete. Svet nostalgických spomienok, noblesy a pocit návratu v čase vtiahne návštevníka do vstupnej haly a ďalej do útrob domu. Dva obchodíky so štýlovými odevmi a mešťanmi aj turistami obľúbená Divná pani - kaviareň s knižnicou. Dýcha to tu starými časmi, útulnosťou a istou dávkou nonšalancie. Skôr ako sa vkročí do kaviarne, pritiahne pozornosť návštevníkov veľkolepé schodisko palácového štýlu. Jeho tri široké ramená, s príjemnou výškou schodiskových stupňov, sa spolu s liatinovým zábradlím elegantne dvíhajú otvoreným priestorom k obytným podlažiam domu. Ten mal šťastie na svojich ľudí. Dopriali mu výdatnú rekonštrukciu, zariadili ho dobovým nábytkom. Majitelia sa mienili zabývať v staroštiavnickom štýle. Pre svoj interiér hľadali tie najlepšie kúsky až 20 kilometrov za Budapešťou. Starožitnosti a vecičky, ktorými si podľa svojho vkusu zariadili všetky miestnosti, pochádzajú zväčša z Ecseri Bolhapiac. „Raz v týždni sa tu priekupníci, podvodníci, intelektuáli a turisti zhrčia, aby čo najlacnejšie nakúpili a čo najdrahšie predali. My sme hľadali predmety, nábytok, doplnky a snažili sa ich zakomponovať do štiavnických interiérov v duchu ich pôvodného rázu. To, čo sa v druhej polovici minulého storočia bezhlavo rozpredalo a vyviezlo do zahraničia, sa teraz takýmto spôsobom vracia do štiavnických domov," objasňujú domáci pri otváraní kníh o starej Štiavnici. Tie zapĺňajú niekoľko políc ich úctyhodnej knižnice. K dobru Diany a Ivana treba pripísať, že ako obracajú stránky a ukazujú fotografie pôvodných interiérov, starých priečelí domov a obrázkov už nežijúcich spoločenských elít, vedia rozprávať príbehy domu a mesta so znalosťou a zanietením. Pripomínajú, že nábytok pre vlastný domov, ale aj pre ďalšie byty v starom meste, ktoré ich firma rekonštruovala, sa opravovali a vracali do života v dielni na Štefultove u ich kamaráta Martina. „Starožitnému nábytku a predmetom ponechá dušu."
Návraty
Domy s rozmanitými obrysmi zaujali miesto v pôvodných múroch zo starších čias. Dom číslo 8 obývali rodiny majstra čerpacích strojov, medovnikára, organistu, účtovníka Hlavného komorskogrófskeho úradu baróna Geramba, mešťanov. V stredoveku sa objekt zaradil k waldbürgerským domom, ktoré patrili najbohatším ťažiarskym rodom. Už v 18. storočí mali objekty vybudovaný systém odtokov vody spoločný pre vtedajšie obidva domy (dnes ide o spojené súdomie) - rúry ústili do uličnej kanalizácie. „Súčasná podoba meštianskeho domu pochádza z 19. storočia. Stavba sa dotvarovala
do priechodnej dispozície štvorkrídlového komplexu, ktorý z vtáčej perspektívy pripomína nepravidelné písmeno „O". Druhé poschodie nadstavili v rokoch 1920 až 1929. V roku 1960 sa v dome usídlila pobočka Štátnej sporiteľne. V miestnostiach na druhom poschodí zriadili učebne Ľudovej školy umenia, po roku 1989 pracovisko Ústavu krajinnej ekológie SAV," objasňujú podľa archívnych záznamov domáci. Rozhodli sa, že domu vrátia jeho starosvetské obyčaje a zvyky, ktoré tu
za rušných a šťastnejších čias mesta panovali. Po nadobudnutí nehnuteľnosti ohlásili na stavebnom úrade adaptáciu podľa stavebného zákona. Bez zdĺhavých vybavovačiek sa pustili do oživovania pôvodného ducha domu. Na obnovu však potrebovali niekoľko statických posudkov. Trámové stropy, kazetové dvere v profilovaných zárubniach, priehlbiny okenných a dverných ník, sošné formy, labyrinty chodieb a zákutí, miestnosti s drevenými aj kamennými dlážkami, omietky zhrubnuté nánosmi generácií vzbudzujú rešpekt. Niekde sa zachovali útržky vzácnych malieb, inde sa im nové pripodobnili. Prítmie salónov a okná, ktoré so sebavedomým odstupom zhliadajú dolu k trotuáru. Kým sa domáci zabývali, nanovo sa zhotovil drevený viazaný krov a strecha, opravili a vymenili sa staticky poškodené stropné konštrukcie, sanovalo sa vlhké murivo.
Drevené podlahy a záklopové trámové stropy sa hlásia k histórii domu. Miestnosti čakala remeselná oprava a obnova omietok, na malých plochách aj reštaurovanie, vytvorenie tvarových kópií výplní okenných i dverných otvorov.
Epilóg
Profilované okenné rámy, veraje dverí vrastené do statných múrov hľadajú príbehy stratené v minulých storočiach. Majstrom stolárom dopasované detaily a krivolakosť stien už dávno nie sú kazom dokonalosti, ale vyhľadávaným štýlom milovníkov starobylých nehnuteľností. Vznešenosť a nostalgia, vesmírna slučka, ston podlahy, labyrint domu, časopriestorová návnada, spojivká s dávnymi časmi. Niekde sa zdá, že ďalšia miestnosť už nemôže prekvapiť, že nič nové sa neobjaví. Potom sa zatají dych; otvoria sa ďalšie dvere, jemná krivosť stien objíme ticho knižnice. „V starom centre, žiaľ, natrvalo žije len 40 rodín. Mimo turistickej sezóny pôsobí staré mesto ospalo. Chýba mu životaschopnosť mladých rodín, pre ktoré tu nie je vybudovaná infraštruktúra, ani dostatok pracovných príležitostí," zamyslia sa domáci.
foto: Gabo Vážny | text: Marína Ungerová
Investor a návrh zariadenia interiérov:
Ivan Celder, Diana Celderová
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.