ROZHOVOR: Ing. arch. Adrián Kuna - Každé miesto má svoju dušu
«Späť
Každé miesto má svoju dušu
Svet vôkol nás sa ustavične mení a architektúra je akýmsi obrazom dneška, popretkávaným spomienkami z minulosti. Nie vždy je jednoduché zladiť všetko do dokonalého, homogénneho celku. O smerovaní slovenskej architektúry, ako aj o súčasných trendoch a požiadavkách klientov sme sa zhovárali s Ing. arch. Adriánom Kunom.
Kedy sa u vás prejavil záujem o architektúru, či dokonca láska k nej?
Láska si vyžaduje úplnú oddanosť. Taký vzťah si k architektúre zatiaľ, našťastie, nepestujem. Pravdou však je, že jej venujem viac času ako priateľke... Vždy som sa zaujímal o umenie ako také. Dlhý čas som sa venoval soche a umeleckej práci s keramikou. Neustále mi však chýbal funkčný rozmer, ktorý je typický práve pre architektúru. Architektúra vychádza zo širšieho záberu a viac narába s človekom. Veď sa aj zvykne označovať za matku všetkých umení, ktoré sú v nej obsiahnuté. Prostredníctvom architektúry sa tak môžem venovať výtvarnému umeniu ako celku. Môžem komunikovať na viacerých úrovniach a dúfam, že sa mi to aj darí napĺňať.
Ako by ste zhodnotili smerovanie súčasnej slovenskej architektúry?
Je to skôr otázka pre teoretika architektúry. Priznám sa, že nemám taký prehľad, aby som to mohol objektívne posúdiť. Sú stavby, ktoré ma zaujali, ale mnohým som sa bližšie nevenoval a neskúmal ich pôvod. Odpoveďou na hľadanie súčasného architektonického výrazu na Slovensku je len zopár architektonických diel. Slovenská architektúra nie je úplne vyprofilovaná a nemá vlastný charakter smerovania. Myslím si, že si svoju identitu stále ešte len hľadá. Treba však povedať, že sú architekti, ktorí túto výzvu prijímajú a úspešne stanovujú mantinely tvorby v kontexte miesta. Dobrú architektúru treba pri tvorení hľadať a nachádzať. Venovať jej čas, svoje poznatky a hlavne seba. Na architektov treba vyvíjať aj určitý tlak, aby sa nestavali k tvorbe povrchne a z každého zadania vyťažili maximum. Všetci svetoví architekti, napríklad Dominique Perrault, Jean Nouvel, Rem Koolhaas či Peter Zumthor majú osobitý rukopis, ktorý pretavujú do kontextu lokality, vychádzajúc z charakteru miesta. Ich riešenia sú založené na originálnom podaní oslobodenom od ťaživého formalizmu a schématizmu. Cítia okolie, snažia sa prostredníctvom architektúry komunikovať s človekom a reagovať na potreby spoločnosti. V mnohom sú novátorskí a vždy prví. Tým som chcel povedať, že architektúru tvoria architekti. A kým nebudeme mať odvážnych a kreatívnych tvorcov, tak nebude ani veľa stavieb, pri ktorých sa dá pristaviť a žasnúť. Našťastie, slovenská architektúra mala a má svojich priekopníkov, len stále akoby chýbali veľké výkriky do sveta.
Kde hľadáte inšpiráciu?
Inšpiruje ma osobitosť miesta, kde bude objekt situovaný. Jeho atmosféra a skryté vnútorné významy. Všímam si regionálne odlišnosti, vychádzam z jeho ducha a narábam s prvkami, tvarmi a materiálom, ktoré sú preň príznačné. Neraz musím po nich pátrať. Málokedy sú totiž zjavné na prvý pohľad. Až na základe pochopenia kontextu a súvislostí toho ktorého miesta sa dostávam do tvorivej nálady. Samozrejme, pokiaľ pracujem na projekte rekonštrukcie alebo dostavby, kde sú vzťahy vopred dané, musím ich správne pochopiť, nájsť prvotnú informáciu. Vždy sa snažím tento skrytý odkaz zachovať a odprezentovať ho prirodzeným a originálnym spôsobom.
Ak sa o niekom hovorí, že je „dobrý architekt", čo všetko si pod tým predstavíte?
Každý človek je iný, vyhovuje mu iné prostredie. Dobrý architekt by sa mal preto v prvom rade vcítiť do potrieb svojho klienta. V druhom pláne by sa mal zaujímať o miesto, na ktorom stavba vyrastie. Mal by pochopiť jeho dušu a na základe poznania tvoriť. Samozrejme, je dôležité, aby prúd myšlienok a nápadov nebol útržkovitý, ale vyvrcholil do uceleného a jednoznačného gesta, ktoré by malo byť viditeľné aj v interiéri. Dobrý architekt musí dosiahnuť súlad pôsobenia vnútorného priestoru a exteriérového výrazu. Interiér by mal vlastne príbeh načatý v exteriéri dorozprávať. Architektúru treba chápať ako zložitý mechanizmus, ale s jednoduchým prejavom tak navonok, ako aj smerom dovnútra. Jej účinok musí byť však neustále v kompetencii s požiadavkami investora.
Spomínali ste, že je dôležité zladiť exteriér s interiérom objektu. Ak by ste si mohli vybrať, čo by ste uprednostnili - navrhovanie exteriéru alebo interiéru?
Ideálne je, ak ten istý architekt navrhuje exteriér aj interiér. Od počiatku tak môže uvažovať o architektúre ako o celku. Práca na vonkajšom výraze je však predsa len o niečom inom ako práca s vnútorným priestorom. V interiéri sa dá pohrať s náladou, ktorá sa dá umelo navodiť. Možno sa väčšmi sústrediť na detail, farbu, svetlo, materiál, štruktúru. Svoju úlohu zohráva aj emócia a drobné umenie. Dôležitou súčasťou je interiérový nábytok a množstvo iných prvkov, ktoré treba poznať, aby sa účinok priestoru ešte umocnil. Exteriér a práca s hmotou - jej tvarovanie a forma - je však nosný a vytvára u pozorovateľa prvý dojem. Exteriér je pre mňa hlavnou výzvou. Je tým, čomu treba venovať najviac času. Je to podobné ako so zákuskom, ktorý vás zláka tvarom, farbou a vôňou. Keď však vo vnútri nie je tá správna chuť, neočarí...
Venujete pri práci na interiéri osobitú pozornosť aj interiérovým dekoratívnym prvkom?
Pri tvorbe každého architektonického diela zohráva interiér nezameniteľnú úlohu, pretože sa podieľa na tvorbe celej koncepcie architektúry - jednotlivé časti dispozície sa spájajú v prevádzke diela. Interiér charakterizujú aj najrôznejšie dekoratívne prvky a motívy. Veľakrát sa návrh interiéru končí až zadefinovaním týchto doplnkov a predmetov dennej potreby. Neraz to dokonca smeruje až k výberu rastlín. Samozrejme, treba poznať očakávania investora. Nie každý potrebuje viesť, ale jednou z úloh architekta je povznášať vkus ľudí. Čo sa týka dekorácií v pozícii ornamentu, tie skôr berú veľkú pozornosť na seba a veľakrát vnášajú chaos do diela.
S akými materiálmi najčastejšie pracujete?
Rád nechávam vyznieť materiál vo svojej podstate. Čo znamená, že nerád ďalej povrchovo upravujem drevo, kov, betón, tehlu a podobne. Netreba im prisúdiť druhotné vlastnosti. Sú to charakteristické materiály, ktoré pôsobia veľmi príjemne, ak sú odprezentované kultivovane. Samozrejme, z technického hľadiska sa nedá úplne vyhnúť omietkam a povrchovej úprave, ale aspoň v interiéri to možné je. Možnosti využitia druhov materiálov sú dnes obrovské a v mnohom otvárajú úplne nové obzory. Na fasáde napríklad pekne pôsobia rôzne titánzinkové plechy a kompozitné obkladové dosky.
Ste členom tímu prestížnej architektonickej kancelárie. Aké sú vaše plány do budúcnosti? Neplánujete osamostatnenie?
Chcem sa viac venovať prezentácii vlastnej tvorby. Zúčastniť sa na súťažiach a nájsť si konečne čas na vlastný web. Takže hlavne tvoriť a produkovať množstvo ústretovej architektúry.
PROFIL:
Ing. arch. Adrián Kuna sa narodil 31. 3. 1982 v Topoľčanoch. Vyštudoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. V súčasnosti pracuje v architektonickej kancelárii Max art, s. r. o.
AUTOR: Ivan Psota
FOTO: Marcel Orth, archív Adriána Kunu
|
|
|
