Vychytené lokality Bratislavy - Čierna Voda
«Späť
Vychytenosť obývanej lokality je veličina relatívna, nestála a s množstvom premenných. Do úvahy treba zobrať aj neodhadnuteľné správanie klientely, ktoré sa najmenej každých päť rokov mení. Pokiaľ však solventnejšia vzorka metropolitných obyvateľov o vyhliadnutej oblasti rozhodne, že takou bude, nikto a nič jej v tom nezabráni. Ani zlé posudky, ani nepriaznivé prírodné faktory, ani skutočnosť, že administratívne patrí už pod iný okres.
Do takejto špecifickej až výnimočnej kategórie môžeme zaradiť zatiaľ iba jednu lokalitu Bratislavy: Čiernu Vodu. Presnejšie, lokalitu Bratislavčanov, ktorí si ju pred niekoľkými rokmi začali uzurpovať bez ohľadu na to, že sa prekvalifikujú na obyvateľov Seneckého okresu. Keby túto miestnu časť začlenili pod Vajnory, a nie pod Chorvátsky Grob, ako je to už od čias grófa Pálffyho, mohli by čiernovodskí novousadlíci naďalej požívať všetky morálne a úradné výsady bratislavských mešťanov. Nuž aj takáto môže byť daň za splnenie túžby po vidieckom živote s veľkomestom na dosah.
Najväčší prímestský konglomerát
Satelitné mestečká, ktoré v ostatných rokoch začali na okolí Bratislavy vyrastať ako huby po daždi, priniesli oproti tomu, čo sa tu dialo v minulých desaťročiach, trend vyľudňovania mesta. Ide vlastne o napĺňanie sna dnešnej strednej generácie: dožičiť si aspoň raz v živote pozitívnu zmenu a priviesť rodinu do konečného prístavu, krajšieho a pokojnejšieho ako doteraz. Najokrídlenejším sloganom realitných developerov sa preto stáva „Dom za cenu bytu", čo v prípade mestských satelitov platí doslova a dopísmena. Marianka či Borinka na západe, Jarovce a Rusovce na juhu a Rovinka, Malinovo alebo Ivanka pri Dunaji na východe predstavujú konkrétne svedectvá toho, čomu sa hovorí bývať zároveň na dedine i v meste.
Príbeh Čiernej Vody - miestnej časti obce Chorvátsky Grob - je taký osobitý a neporovnateľný, že si zasluhuje zmienku vo forme samostatnej kapitoly. V prvom rade preto, lebo táto lokalita už teraz stelesňuje najväčší konglomerát satelitných sídlisk v okolí hlavného mesta Slovenska. Mohutnú výstavbu však okrem blízkosti Bratislavy a prílevu hypoték podporuje aj rozľahlosť, celistvosť a nedeliteľnosť bývalých grófskych pozemkov. V roku 2004 prijatá Koncepcia rozvoja územia obce Chorvátsky Grob s výhľadom do roku 2030 spojenie s Čiernou Vodou zachováva.
Výpočet nesporných plusov
Čierna Voda je predurčená stať sa jednou z najžiadanejších prímestských štvrtí. Má výborné dopravné napojenie na diaľnicu Bratislava - Trnava, pespektívne sa plánuje nový privádzač pri Triblavine. Ako jediná mimobratislavská lokalita je dostupná aj MHD (autobusová linka č. 53 prejde trasu z Trnavského mýta až po konečnú v Chorvátskom Grobe za pol hodiny!). Obchodná infraštruktúra jej zatiaľ chýba, no od Shopping Palace na Zlatých pieskoch ju delí iba 10 a od centra mesta 20 minút autom.
Okrem príjemného bývania ponúka celý rad možností na aktívne využite voľného času - tenisové kurty, jazdeckú a golfovú školu či prechádzky do prírody. Množstvo cyklistických trás po rovine alebo do Malých Karpát vedie k zaujímavým cieľom: Malokarpatská vínna cesta (Bratislava-Rača, Pezinok, Limbach, Viničné, Svätý Jur, Chorvátsky a Slovenský Grob), ochutnávky oblastných vín a gastronomických špecialít (jesenná husacina), návštevy vínnych pivníc, vinoték a múzeí. Blízky termálny prameň či šúrska prírodná rezervácia zvyšujú atraktivitu tejto lokality.
Prisťahovalci verzus príroda?
Aby to však nevyzeralo celkom idylicky, k okolnostiam nie veľmi nakloneným kolonizátorom Čiernej Vody sa pridali dva prírodné živly. Domorodci o nich vedia svoje: v niektorých ročných či meteorologických obdobiach im dokážu poriadne strpčiť život. Reč je o spodnej vode a komároch. Každý vie, že voda predstavuje živel, ktorý si urobí vždy po svojom, a postreky močarísk sú iba nesystémovým zmierňovaním dôsledkov.
Ťažko si predstaviť, čo by obyvateľom ustavične sa rozrastajúcich satelitných obcí spôsobila kombinácia tisícročnej záplavovej a trvalo prítomnej spodnej vody. Veď už teraz im bežne preniká do pivníc a niekedy klope aj na prízemia. Práve preto sa podpivničené domy v terajšej ponuke investorov už nevyskytujú.
Projekt komplexného odvodnenia lokality však zatiaľ neexistuje. Každý developer si ho rieši izolovane a na vlastnom piesočku - melioračnými úpravami terénu či systémom odvodňovacích rigol. Konečné riešenie komplikuje aj blízkosť Štátnej prírodnej rezervácie Šúr medzi Svätým Jurom a Čiernou Vodou. Vysychajúci barinato-slatinný jelšový les s rašeliniskom je totiž prostredím zákonom chránenej fauny (vzácne plazy a obojživelníky) aj flóry (unikátna mokraď). A sme pri kameni úrazu: projekt obnovy vodného režimu z rokov 2001 - 2002 ráta s jeho zatápaním!
Obyvateľom Čiernej Vody ide pritom o pravý opak: nedopustiť, aby hladina spodnej vody stúpla čo len o centimeter. Priviesť a zadržiavať na tomto už aj tak močaristom území ďalšiu vodu by sa rovnalo katastrofe. Štúdia EIA im dala za pravdu: projekt vraj negatívne ovplyvní kvalitu bývania, ohrozí inžinierske siete a zaglejuje pôdu.
Nech už toto nevšedné pretláčanie sa človeka s prírodou dopadne akokoľvek, jedno je isté: podrobenie si vody ani masívny odchod novousadlíkov tam v dohľadnom čase nehrozí. Nedá sa vylúčiť ani dlhodobá patová situácia, na ktorú doplatia obaja - originálna šúrska rezervácia i neoblomní majitelia domčekov. To by však znamenalo prehru, ktorú si nik neželá.
Trvalý domov pre tisícky rodín
V Čiernej Vode vznikajú ďalšie a ďalšie obytné zóny. Z nenápadnej miestnej časti sa dnes vykľulo dejisko búrlivého stavbárskeho ruchu, kde sa postupne rodí najmenej sedem nových celkov, ktoré poskytnú trvalý domov tisíckam rodín. A dostali už aj svoje krstné mená - Triangel, Panónsky háj, Čerešňové, Monarská alej, Hájiček, Kórejská dedinka či Suché miesto!
TRIANGEL
V lokalite na dosah od hlavného mesta pripravuje spoločnosť IUSA, a. s., vyše 300 nových bytov v 149 samostatných i 38 radových rodinných domoch, 36 dvojdomoch a 3 štvorpodlažných bytovkách, ktoré vzbudili nečakaný záujem. Triangel - obytný súbor v tvare trojuholníka - vyrastie na ploche 18 hektárov priamo oproti ďalším budovaným zónam (Hrudky, Kórejská dedinka, Monarská alej). Jeho prví obyvatelia by sa doň mohli nasťahovať dva roky od vydania stavebného povolenia, čiže niekedy na jeseň roku 2009. Azda najatraktívnejšia na celom projekte je cena za štvorcový meter: pozemok 2 700, dom 26-tisíc a byt od 25- do 40-tisíc korún s DPH. Silný argument pre nerozhodných!
PANÓNSKY HÁJ
Ďalšia obytná zóna vyrastá popri riedkom dubovo-brestovom lesíku na začiatku Čiernej Vody. Firma Šajtoš, s. r. o., ju rozvrhla do troch etáp: v prvej postaví 99, v druhej 152 a v tretej 400 rodinných domov. Záujemca si vyberie
z 8 typov moderných domov s rozlohou od 82 po 176 m2 a podľa solventnosti za ne zaplatí od 3 do 6 miliónov korún. Rozloha pozemkov sa pohybuje od 420 do 1 500 m2, pričom jeden m2 vyjde na 2 700 korún. S budovaním I. etapy Panónskeho hája začal investor v roku 2006, rozbehnutie II. etapy plánuje v tomto a zavŕšenie celého projektu už v roku 2009.
K štandardu každého domu patrí klimatizácia, značkové vnútorné vybavenie, internet, káblová televízia a pevná telefónna linka. Všetky 1- aj 2-podlažné domy pokryjú rovné strechy. Architekt Martin Matuňák z ateliéru Pro Group dodržal jednotný charakter zástavby, aby zabránil individuálnej „ľudovej tvorivosti", známej z viacerých obytných zón v blízkosti metropoly. Náročný architektonický štýl zabezpečí komfort a nízka zastavanosť zase nevyhnutnú mieru súkromia. Rozsiahlejšia vybavenosť sa tam vzhľadom na blízkosť Bratislavy nepredpokladá.
ČEREŠŇOVÉ
Územie určené na zástavbu Čerešňového II má pre zmenu štvorcový tvar. Vymedzuje ho štátna cesta Vajnory - Slovenský Grob a stará časť Čiernej Vody. Podobne ako pri Monarskej aleji tvorí síce funkčne uzavretý celok, no s občianskou vybavenosťou pri vstupe (obchod, služby, zdravotníctvo). V priestore na individuálnu výstavbu sú už vybudované všetky inžinierske siete.
Pozemky, niektoré až bizarných tvarov, priam vyzývajú na kreatívne riešenie domu. Kým rodinné domy typu RD3 si našli svojich majiteľov už dávnejšie, predajom posledných rodinných domov typu RD2a a RD2b v roku 2007 sa II. etapa výstavby v lokalite uzavrela. Ide o vzdušne riešené príbytky, čomu pomáha ich jedinečná poloha.
Záruku plnohodnotného a pokojného rodinného bývania tu vytvára jediný vjazd do zóny, 40-metrový zelený pás medzi zástavbou a štátnou cestou, severojužná orientácia pozemkov, dostatočný odstup medzi domami a súkromné príjazdové cesty pre skupinu domov.
MONARSKÁ ALEJ
Ďalšia impozantná obytná zóna vyrastá na rázcestí medzi Chorvátskym a Slovenským Grobom. Zo západnej strany jej vytvára tichú a čistú kulisu prírodná rezervácia Šúr.
Monarskú aleju vytvorí 20 päťizbových dvojpodlažných domov v radovej zástavbe,
3 samostatne stojace rodinné domy, 1 štvorizbový bungalov a 2 päťizbové dvojpodlažné domy. Na pozemky sú už privedené a skolaudované všetky inžinierske siete. Tri príjazdové vstupy do obytnej zóny, široké komunikácie a zóna s občianskou vybavenosťou dotvoria komfort a kvalitu rezidencie, ktorá sa v 2. etape rozšíri aj na druhú stranu cesty do Chorvátskeho Grobu a k Trianglu tak zaujme pozíciu vedľajšieho suseda. Jej investor Nechasim, s. r. o. (člen developerskej skupiny Vara Group, ktorá stavia rezidencie stredného a vyššieho štandardu), ponúka komplexný servis - od projektových a investično-developerských až po realitné či správcovské služby.
Na rozdiel od odvodňovania v oblasti služieb investori jednotlivých zón navzájom spolupracujú. V pešej dostupnosti poskytne obchodno-relaxačné Centrum Monar na ploche
4 000 m2 príjemné posedenie v kaviarni či reštaurácii, značkové obchody dostupné z vnútornej pasáže aj z vonkajších arkád, spoločenskú sálu, fitness centrum, squashový kurt, detské ihrisko, banku a ďalšie spektrum služieb. Monar Market kúsok opodiaľ ponúkne na ploche
1 000 m2 všetko, čo charakterizuje dobrý supermarket: potraviny, tovar dennej spotreby, drogériu. Ukončenie výstavby, ktorá vypukne túto jar, sa odhaduje na jeseň 2009.
HÁJIČEK
Ďalšia developerská firma, tentoraz Suvar - Development, s. r. o., pôvodom z ruského Tatarstanu, získala územné rozhodnutie na výstavbu areálu Hájiček, ktorý ju vyjde celkovo na 1,8 miliardy korún. V blízkosti projektov Šúr a Triangel vyrastie na 28,5 hektára zatiaľ poľnohospodárskej pôdy 300 rodinných domov. V ponuke prevládajú pozemky s plochou
600 m2, najväčšie dosahujú takmer 18 000 m2. So Šúrom patriacim už pod Slovenský Grob bude Hájiček prepojený dvoma a s Trianglom jednou cestnou komunikáciou. Všetky tri zóny vytvoria takto jeden sídelný celok spoločne využívajúci ponuku služieb a obchodných prevádzok. Investor tu plánuje dokonca 24-lôžkový penzión a polyfunkčný objekt s kompletnou vybavenosťou (obchody, reštaurácia, rehabilitačné a fitness centrum, sauna, škôlka, dve ambulancie lekára, lekáreň i polícia).
KÓREJSKÁ DEDINKA
Oproti Trianglu plánuje spoločnosť Sunarch, a. s., postaviť obytnú zónu Hrudky. V jej susedstve sa už usadila kórejská dedinka, ktorú pre stredných a vyšších manažérov KIA postavila Žilinská developerská, s. r. o. Jej oplotený areál pozostáva zo štandardných obytných solitérov mestského typu. Každý sa vypína na umelo vyvýšenom teréne, aby sa vyhol prípadnej kolízii so spodnou vodou. Chýbať by tam nemali ani klubové priestory, ihriská a parkoviská. Na rozdiel od okolitých sídlisk pôjde v tomto prípade o uzavretú komunitu.
Rozvojová oblasť medzi mestskou časťou Vajnory a obcou Chorvátsky Grob sa každým rokom rozrastá o tisíce novousadlíkov a stovky domov. Záujem je šokujúco vysoký. A to nielen zo strany Bratislavčanov. Najnovšie sem prúdia aj rodiny z ostatných kútov Slovenska, ktorých živitelia si medzičasom stihli nájsť prácu v hlavnom meste. Čoskoro vznikne takto v Čiernej Vode súvislé pásmo novej zástavby. Celkový dosah tejto zmeny na život Chorvátskeho Grobu ešte nie je známy. Napriek tomu sa tejto lokality nehodlá vzdať. Veď daňové príjmy z nehnuteľností, ktoré sa črtajú na obzore, mu okolité obce už teraz istotne závidia!
Juraj Pokorný / Foto: IURIS, s.r.o., WOS reality, Monarská alej (Vara Group)
|
|
|
|
|
|
|
|
