Vychytené lokality Bratislavy - Devín
«Späť
Konflikt tradície s perspektívou
Byť Devínčanom bolo oddávna výsadou. Pôvodní starousadlíci pod starobylým hradom vypínajúcim sa nad sútokom Moravy a Dunaja nikdy o sebe netvrdili, že nie sú Bratislavčania. Lipnutím na vlastnom lokálpatriotizme sa však zároveň od obyvateľov samotnej metropoly vždy tak trochu dištancovali, čo je z historického hľadiska pochopiteľné. Lenže dnešný Devín - jedna zo 17 mestských častí hlavného mesta Slovenska - stojí pred oveľa vážnejšou dilemou, ako len sporiť sa o to, kto pod akou vlajkou pochoduje.
Lokalita na území štátnej rezervácie Devínska Kobyla, nepochybne atraktívna a rokmi čoraz viac vyhľadávaná, sa dnes ocitla na rázcestí. Voľba, akým smerom sa vydať, podľa všetkého tak skoro nepadne. Keďže názorový nesúlad medzi stúpencami tradicionalizmu a prichádzajúcimi developermi, ktorí v devínskom priestore zacítili obrovskú príležitosť, sa zdá neprekonateľný a alternatíva „zlatej strednej cesty" zatiaľ neprichádza do úvahy, konečné rozhodnutie sa predbežne odkladá.
Kolonizačná vlna v podobe tlaku realitného sektora na stavebné aktivity a nasledujúceho príchodu novousadlíkov je fenomén, ktorý si už doteraz stihli „vychutnať" obyvatelia viacerých bratislavských lokalít. Ich strach máva nielen racionálne, ale často aj emocionálne pozadie. Obávajú sa radikálnej zmeny prostredia, s ktorým sa identifikujú ako so svojím domovom, zmenšenia vlastného životného priestoru, straty výhľadu alebo denného svetla, ale kdesi v podvedomí - o čom sa zväčša nahlas nehovorí - tlie aj úzkosť, ako a či vôbec dokážu prijať nových susedov za svojich a oni zas rešpektovať ich miestne zvyklosti, kultúru či tradíciu. Za zmienku pritom stojí fakt, že väčšina z dospelej časti 885 Devínčanov dochádza za prácou do Bratislavy.
Šanca daná jedinečnosťou
Zvyšujúci sa záujem investorov o Devín by však nemal nikoho zaskočiť. Objaviť v čase, keď sú už pomaly všetky vychytené miesta v metropole zároveň „vychytané", lokalitu bezkonkurenčne originálnu a svojskú znamená garantovaný podnikateľský úspech. Dobre situovaní a zorientovaní Bratislavčania poznajú jej cenu. Nábrežná promenáda vyzývajúca na zdravotné prechádzky, masívne bralo s hradnou zrúcaninou ponúkajúce nielen kus histórie, ale aj fascinujúci pohľad na scenériu sútoku dvoch riek, najvyšší bod Bratislavy Devínska Kobyla (514 m n. m.) so stepnou vegetáciou, morskými skamenelinami a nádherným výhľadom na susedné Rakúsko (pri dobrej viditeľnosti dokonca aj na zasnežené alpské končiare), vinice na jej úbočí ako neodmysliteľná súčasť koloritu vinohradníckeho mestečka, unikátny pieskovcový útvar Sandberg. Okrem dominantného hradu nájdeme na zozname ďalších pamiatok obce kaštieľ, bývalý kláštor jezuitov, gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kríža - Panny Márie zo 14. storočia alebo Pomník padlým hrdinom prvej a druhej svetovej vojny. Predností a plusov spoluvytvárajúcich atraktívnosť a jedinečnosť Devína je jednoducho toľko, že zamlčať nadmerný výskyt komárov nie je v ich kontexte žiadny prehrešok.
Samozrejme, nie všetko v Devíne vyzerá idylicky. Hlavná komunikácia, ešte donedávna zlátanina plná výmoľov, stále neposkytuje pohodlný prejazd. Slabá občianska, najmä obchodná vybavenosť núti miestnych riešiť väčšie nákupy v Devínskej Novej Vsi. Nízky počet - ani nie tisíc obyvateľov - nie je totiž pre obchodníkov motivujúci. Promenáda na dunajskom nábreží napriek čiastočným zlepšeniam v podobe malej architektúry nie je dodnes hodná historického významu tohto miesta. Zlú vizitku jej robí najmä pustnúca budova pod bývalým amfiteátrom a nefungujúce bufety. Jediná komplexná investícia, na ktorej sa momentálne pracuje, je systém protipovodňovej ochrany Bratislavy, ktorý sa začal budovať v roku 2007. Tamojšie Slovanské nábrežie a úsek Moravy tvoria jeho štvrtú a piatu časť. Ako je totiž z nedávnej minulosti známe, Devín a jeho okolie postihla v roku 2002 storočná voda. Počas rozsiahlych záplav bolo veľa domov zatopených a ľudí museli evakuovať. To všetko si vyžaduje obrovské investície, ktoré rozpočet takej malej obce nemá a nikdy ani mať nebude.
Viladomy - precedens do budúcnosti
O nové bývanie na Devíne je enormný záujem. Presnejšie povedané - zatiaľ iba platonický. Nad projektom Viladomov spoločnosti Skanska Development SK - jediným rozsiahlejším investičným zámerom v tejto lukratívnej mestskej časti (ak nerátame individuálnu výstavbu a rekonštrukcie rodinných domov, zrekonštruovaný hotel Hradná brána či Jazdecký klub Devín) - sa totiž zatiahla obloha. Devínčania na čele so starostkou Ľubicou Kolkovou sa proti výstavbe 23 štvorpodlažných bytoviek neďaleko chránenej oblasti v lokalite Záhradky vzopreli. Realizácia projektu podľa nich zlikviduje historický a prírodno-kultúrny ráz obce a príchodom vyše tisíc nových ľudí vyvolá trvalé zdvojnásobenie obyvateľstva. Ich boj je nielen o zachovaní vidieckeho charakteru mestečka, ktorý vraj domy rozložené do pravých uhlov narušia, ale aj prírodnej pamiatky Devínska lesostep, v ktorej ochrannom pásme inkriminované miesto leží.
Developer však zamával právoplatným územným rozhodnutím (ešte z roku 2005) a stavebným povolením na inžinierske a vodovodné siete, na základe ktorých začal konať. Patová situácia vznikla potom, keď mu ďalšie stavebné povolenie - tentoraz na výstavbu komunikácií a bytoviek - starostka nepodpísala. Nehľadiac na to odštartoval v júli 2008 na svahoch Devínskej Kobyly výstavbu obytného súboru Viladomy.
Vývoj kauzy však nabral rýchly spád, keď viacerým záujemcom o byty v lukratívnej lokalite došla trpezlivosť, od zmluvy odstúpili a začali sa dožadovať nielen vrátenia zálohy, ale aj vysokého odškodného. Týka sa to údajne až takmer tretiny zo 70 percent už rezervovaných bytov. Túto ujmu by si Skanska teoreticky mohla vymáhať, čo by však mestskú časť, na ktorú v minulosti uvalili nútenú správu, finančne zruinovalo.
Ostrý názorový konflikt spôsobil ďalší nesúlad pojmov. Zo starostkinho zorného uhla ústupok, v očiach Skanska „mníchovský diktát". Zoznam jej požiadaviek mal obsahovať vybudovanie oddychových priestorov, zriadenie polyfunkcie pre občiansku vybavenosť plus - a to bol ten kameň úrazu - sprístupnenie okolia viladomov pre všetkých Devínčanov. Poslednú podmienku investor odmietol: nemôže predsa predávať pozemky s tým, že ich budúci majitelia budú povinní pustiť na ne všetkých Devínčanov.
Už teraz je zrejmé, že zredukovaním pôvodných 381 bytových jednotiek na 321 príde Skanska pri predajnej cene 70-tisíc za štvorcový meter o 315 miliónov Sk (10 456 084 €), čo je už pri vloženej približne pol miliarde takmer podnikateľské fiasko. Akiste obavy z neho nakoniec dotlačili jej predstaviteľov k ústretovému gestu postaviť nad rámec územného rozhodnutia tri veľké a dve menšie detské ihriská, zriadiť park a oddychovú zónu s lavičkami a zeleňou a pri objektoch 3. a 4. etapy Viladomov predefinovať ich prízemia na obchod a služby (kaviarne, terasy, relaxačné zóny). Ani protestná akcia, na ktorej obyvatelia svoje mestečko symbolicky pochovali, neotupila hrany. Skanska naďalej trvá na tom, že prvých 13 viladomov (1. a 2. etapa) postaví podľa pôvodného plánu. Súčasne však ponúkla nový kompromis: zvyšných 10 bytoviek (3. a 4. etapa) zníži o jedno podlažie. Aktivisti i devínska samospráva deklarujú, že im nejde o úplné zmarenie projektu. Požadujú len, aby investor rešpektoval územný plán. Vedenie švédskej spoločnosti nesúhlasí, že by porušili etický kódex. Kladný vzťah k prírode preukazuje aj tým, že z Devínskej lesostepi vyviezli dve tony odpadu.
Zdá sa teda, že zákonný postup v stavebnom konaní bol dodržaný. Napriek tomu vznikol precedens, ktorý môže na Slovensku založiť novú tradíciu, keď sa začnú občianske petície podporované samosprávou organizovať síce z princípu, nie vždy však vopred dostatočne zvážia, či to v konečnom dôsledku povedie k prospechu samotných ľudí. Ak obe rozhádané strany nenájdu spoločný jazyk, môže nielen realizácia obytného súboru Viladomy, ale navyše aj perspektíva ďalších investícií do mestskej časti zmiznúť v nedohľadne. A niet nad jedinú pochybnosť, že Devín ich v tejto chvíli potrebuje viac ako soľ.
Miloš Jesenský / Foto: Ján Gallo; Skanska
|
|
|
|
|
