«Späť
Stačilo poldruha desaťročia a po bývaní na Dlhých dieloch stúpa dopyt. Prúdia ta najmä majetnejší Bratislavčania - nie však fundamentalistické nížinné typy, ale skôr takí, čo bývanie na kopci buď vyhľadávajú, alebo im neprekáža. A nie je to zďaleka iba očarujúci výhľad na dunajský veľtok a Rakúsko, kedysi vytúžený „druhý breh" politických aj ekonomických emigrantov, ktorý táto oblasť - ako jediná v Bratislave! - ponúka. Priamy kontakt s prírodou devínskeho lesoparku, kde stretnúť počas prechádzky srnčiu alebo diviačiu rodinku nie je ničím ojedinelým, sa nedá nahradiť.
Tvár dovtedy prevažne záhradkárskej oblasti posiatej vinicami a ovocnými stromami začala výstavba meniť až koncom 80. rokov minulého storočia. Dnes miestna časť mestskej časti Bratislava-Karlova Ves patrí k najmladším bratislavským sídliskám a jej viaceré prednosti nemožno odškriepiť: jedno z najpokojnejších miest v celej metropole s čistým životným prostredím (bez priemyselného podniku), centrum na skok, ľahký prístup z Devínskej cesty, sieť školských zariadení, dostatok možností športového i kultúrneho vyžitia. Jednoducho - miesto ideálne na rodinné bývanie.
Keď už hovoríme o prednostiach a nevýhodách bývania na vyvýšenom mieste, treba hneď podotknúť, že nie je kopec ako kopec. Všetky majú, samozrejme, jedno veľké mínus dané ročným obdobím a počasím: vyššia veternosť a nepohodlná zjazdnosť komunikácií v zime. Plusom je akýsi pocit nadhľadu nad pulzujúcim organizmom mesta, ale zároveň i nad jeho problémami, ktorými každodenne žije. Lukratívne lokality Bratislavy ponúkajú rozličné druhy výhľadu na hlavné mesto Slovenska - každá zo svojho vlastného zorného uhla (Slavín, Bôrik, Machnáč, Koliba, Krasňany). Výhľad z Dlhých dielov má však pečať jedinečnosti, akým sa nemôže pochváliť žiadna z nich: je totiž trojaký!
Prvý pohľad z vtáčej perspektívy odkrýva z ulíc Jána Stanislava, Janotova a Nad lúčkami záber na Karlovu Ves, Kramáre v jej pozadí, západnú stranu hradného kopca, Dunaj a severný okraj Petržalky. Vychutnať si ho môžu už nielen obyvatelia panelového dedičstva predchádzajúcej epochy, ale aj moderných polyfunkčných domov, ktoré na strmom svahu v posledných rokoch povyrastali ako huby po daždi. V zornom poli figurujú siluety viacerých významných dominánt: Budova STV, Štátny archív SR, Televízna veža Kamzík, Bratislavský hrad, Mosty Lafranconi a SNP či Budova Incheby.
Druhý panoramatický obraz odhaľuje svoje čaro na južnom svahu dlhodielskeho kopca. Celá zóna vymedzená ulicou Hany Meličkovej a priestorom pod ňou ponúka možnosť pokochať sa výhľadom na hradný vrch, dlhší úsek dunajského toku alebo značnú časť Petržalky, ktorá vďaka modernej výstavbe nesporne opeknela. Oddávať sa takejto fascinujúcej scenérii možno napríklad z lodžií alebo terás strešných bytov exkluzívne situovanej novostavby.
Na treťom - juhozápadnom - výkroji panorámy sa naskytá vari najkrajšia a najpokojnejšia scenéria, akú možno z Dlhých dielov uvidieť: majestátny Dunaj s očarujúcim zalesneným povodím, hora s vykrývačom na jeho rakúskej strane, no a pri veľmi dobrej viditeľnosti smerom na západ dokonca zasnežené končiare alpského predhoria. Určite toto bol hlavný dôvod, prečo sa práve na tejto, a nie inej strane lokality rozmohol najluxusnejší, finančne najnáročnejší a zároveň architektonicky najatraktívnejší typ výstavby.
Pohľad na sídlisko zdola už nie je zďaleka taký úchvatný a príťažlivý. Azda aj preto, že je všetkým na očiach, znáša oveľa prísnejšie hodnotiace kritériá než ktorékoľvek iné miesto v Bratislave. A treba povedať, že neprávom! Veď okrem toho, že jeho vekovo najstaršie - panelákové - jadro nepôsobí v rámci žánrových hraníc, ktoré mu vymedzila doba, najhoršie, nadviazalo zaujímavý a vcelku vydarený symbiotický vzťah s výrazovými prostriedkami modernej architektúry.
Možno Rakúšanom pri ceste z Hainburgu k hraniciam mierne kolú oči, no Dlhé diely prezentujú v nejednom ohľade unikátny experiment, ako skĺbiť tradičné s moderným. Presvedčivý dôkaz sa naskytá priamo oproti dlhodielskemu Centru. Ošumelý panelák na Majerníkovej ulici dostal v roku 2005 okrem vylepšeného technického štandardu aj novú fasádu, čím skoro na nerozoznanie splynul s modernou zástavbou.
To isté možno povedať o spolunažívaní oboch sociálnych vrstiev, ktoré charakterizujú štruktúru tunajšieho obyvateľstva. Nie je to v žiadnom prípade typ uzatvorenej rezidenčnej zóny alebo „slovenského beverly" známeho zo Záhorskej Bystrice. Ide skôr o vyvážený - určite však nie idylický - vzťah koexistencie jedných s druhými, kde sa nikto nevyvyšuje ani neponižuje. V lese objímajúcom sídlisko zhora sa predsa stretávajú všetci, bez ohľadu na výšku bankových kont.
Unikátna je aj bohatá variabilita možností, ako v tejto lokalite realizovať a naplniť vlastný sen o bývaní na špičkovej úrovni. Investori si nenechali ujsť príležitosť vyrukovať s návnadou a originálny ráz tunajšieho terénu (najmä jeho bohatú vertikálnu členitosť) premietli do atraktívnych projektov. Kto nemá problémy s peniazmi, má si veru z čoho vyberať! Štruktúra ponuky totiž nie je nikde inde taká pestrá ako práve na Dlhých dieloch.
Pokiaľ záujemca požaduje väčšie súkromie, nie však na úkor pocitu bezpečnosti, môže si zvoliť veľkometrážne mestské vily alebo kaskádovité byty s obrovskými terasami. Takmer všetky sú obdarené nádherným výhľadom na susedné Rakúsko a hraničný veľtok. Bývanie bez kompromisov, ako veľkoryso poňaté kondomíniá vypínajúce sa nad Devínskou cestou nazvali, je riešením pre tých, čo preferujú istú mieru odčlenenia formou vlastného areálu. Samozrejme, to všetko popri dnes už početných polyfunkčných súboroch, ktoré na Dlhých dieloch ponúkajú nadštandardné bývanie s rozmanitými typmi pôdorysov.
Hoci stroj panelovej výstavby sa začiatkom 90. rokov definitívne zasekol, zámer nazvaný ZÓNA CENTRUM sa dočkal svojho oživenia až po desaťročnej kóme. Prvou lastovičkou sa v roku 2001 stala skupina domov pozdĺž Majerníkovej ulice, na ktorú postupne nadväzovali ďalšie a ďalšie. Tak vznikla rozsiahla kolónia obytnej zástavby s výhľadom na Dunaj a hainburský hrad. A ešte s jedným vskutku pozoruhodným špecifikom: polyfunkčné domy s najširším uplatnením terasových prvkov v Bratislave aj na Slovensku!
Na prvej zákrute strmej komunikácie odbočujúcej z Devínskej cesty stojí už od roku 1996 bytový dom Butterfly so zaujímavo členenou fasádou, nad ním vzácna Weinwurmova vila rekonštruovaná v roku 1998. Vedľa nej postavili v roku 2005 dvojicu rodinných domov s nadstavaným ateliérom. Na južnej strane cesty stúpajúcej ponad dunajské údolie smerom k Centru už stoja dva nové bytové objekty s terasovitou fasádou a pri jej druhej zákrute ďalší obytný dom (2005).
Zástavba sa intenzívne rozširuje aj juhozápadne od Centra. Pozdĺž Jamnického ulice už v roku 1995 vyrástli dve terasové mestské vily s bočnými terasami a tretia - s priebežnými terasami na fasáde sledujúcej zaoblenie terénu - k nim pribudla neskôr (2003). V tom istom roku sa na rohu Jamnického a Matejkovej ulice objavil nadštandardný bytový dom a len na samotnej Matejkovej ich vzniklo niekoľko.
Momentálne sa dobudovávajú najlukratívnejšie časti zóny Centrum - stred a juh s výhľadom na Dunaj. Ani na juhovýchodnú časť svahu sa nezabudlo - výstavba skupiny šiestich obytných domov sa stala silným lákadlom pre tých, čo zbožňujú slnko a so solventnosťou nemajú problém.
Nedávno sa ukončilo zastavanie severnej a východnej časti Centra. V roku 2004 zavŕšili výstavbu pôsobivej, hoci sporne umiestnenej 15-poschodovej veže KV2-B a do roku 2008 by sa mala v jej tesnej blízkosti vypínať jej ešte vyššia, 20-poschodová susedka KV2-A. Zo severu - pozdĺž Majerníkovej ulice, hlavnej dlhodielskej tepny, dostavali v roku 2005 polyfunkčný obytný dom, ktorý konečne zhmotnil zámer pešieho mimoúrovňového prepojenia hlavného námestia s novým centrom. Atraktívne sú aj Kaskády - dvojica tzv. kobercových bytových domov s veľkorysými terasami, ktoré ohraničujú zónu z východu. Kým výstavba prvého z nich (1998 - 2004) prešla zložitou a strastiplnou peripetiou, druhý sa už predieral na svet podstatne rýchlejšie a ľahšie (2005).
Do decembra 2008 vyrastie v zóne ohraničenej ulicami Matejkova, Cikkerova a Kresánkova Nové bratislavské centrum. Pri jeho umiestnení sa pamätalo na výborný dopravný prístup z Devínskej cesty, ako aj z Majerníkovej ulice. Projekt pozostáva z piatich stavebne aj funkčne prepojených častí zahŕňajúcich 98 bytových jednotiek s výmerou od 28 do 165 štvorcových metrov.
Hoci konkrétnych príkladov moderného bývania s vysokým štandardom by sa na Dlhých dieloch našlo neúrekom, ako jeden za všetky stačí uviesť CONDOMINIUM RENAISSANCE. Investor Geosan Development SK, a. s., sľubuje, že obytný komplex určený pre vyznávačov komfortného bývania, ktorý zaujme priestor medzi Matejkovou ulicou, Devínskou cestou a údolím Jurigrad, sa zaradí medzi najprestížnejšie bratislavské adresy!
Do septembra 2007 odhalí teda svoju konečnú tvár sedem luxusných terasovitých vilových objektov zasadených do lona prírody, ktoré zdedili svoje mená po velikánoch talianskeho renesančného umenia: GIORGIONE (10 bytov,
1 penthouse Venezia), TINTORETTO (10 bytov, 1 penthouse Marsyas), RAFFAELLO (13 bytov, 1 penthouse Sophia), TIZIAN (10 bytov, 1 penthouse Laura), MICHELANGELO (10 bytov, 1 penthouse David), BOTTICELLI (10 bytov, 1 penthouse Venus), DA VINCI (10 bytov, 1 penthouse Mona Lisa).
Architektonické riešenie domov využíva terasovitý princíp daný terénom, južnú orientáciu a čarovný 180-stupňový výhľad na Bratislavský hrad či Dunaj z veľkých slnečných terás prístupných z obývačiek. Všetky objekty A, B, C, D a E ponúknu na každom poschodí dva 5-izbové a jeden strešný byt. V spodných bytoch domov A + B
a C + D sú navrhnuté predzáhradky. Pod a medzi domami F a G sa uplatnia športovo-relaxačné priestory (squash, golf, aerobik, fitnes, sauna a bazén). V každom objekte bude premávať luxusný výťah s automatickým dojazdom pri výpadku elektrickej energie a nosnosťou 630 kg (8 osôb).
Komplex CONDOMINIUM RENAISSANCE ponúkne na pozemku s plochou 17 213 m2 spolu 80 bytov s 220 parkovacími miestami (z toho 163 v podzemných garážach). Oplotený areál umocní pocit súkromia typický pre rodinnú vilu, bez straty bezpečnosti v spoločnom bytovom dome. Altánky na jeho okrajoch či vyhliadkové terasy vo výškových zlomoch priam nabádajú k posedeniu s priateľmi.
Pre vyváženosť názorov treba uviesť, že časť odbornej verejnosti (architektov, urbanistov, sociológov) nie je tým, čo sa za posledných 15 až 20 rokov na Dlhých dieloch udialo, veľmi nadšená. Podľa plánov z 80. rokov 20. storočia mal na jedinečnom kopci vyrásť ukážkový obytný súbor s kvalitnou polyfunkciou. Mestská časť i magistrát však podľa nich podľahli tlaku investorov a prenechali voľný priebeh živelnej výstavbe formou solitérov - bez dotvorenia vzájomného priestorového, urbanistického či sociálneho kontextu.
Pôvodne mala celá lokalita slúžiť všetkým - nielen solventnejším prisťahovalcom, ktorým sa dnes stavajú luxusné bytové domy. Keďže sa však inštitúcie vyzuli zo zodpovednosti za verejné priestranstvá i zeleň a investorov na takúto málo lukratívnu, ak nie stratovú zákazku niet, idea skultivovania a sprístupnenia okolia novostavieb zostáva zatiaľ v ríši snov.
Prvotný zámer - doplniť štruktúru panelovej zástavby síce vyšiel, architekti a urbanisti však varujú: snaha o maximalizáciu zisku vedie k vysokej hustote zástavby, takže novostavby (samy osebe zaujímavé) vytvárajú na Dlhých dieloch náhodné zhluky. To má svoj nielen mestotvorný, ale aj sociálny dosah: ceny nových bytov sa umelo tlačia nahor, čo nižšie stredné vrstvy odkazuje na celoživotný pobyt v panelákoch.
Words by Juraj Pokorný / Photos by Denisa Pákozdyová