Vychytené lokality Bratislavy - Kamzík
«Späť
Keď sa povie koliba, väčšine z nás sa v predstave vynorí tradičné miesto slovenskej pohostinnosti, ktoré si popri salaši získalo povesť garanta pravého gastronomického zážitku. Existuje však ešte jeden významový odtieň tohto slova, známy špeciálne medzi Bratislavčanmi. Luxusná vilová štvrť pyšne sa vypínajúca nad podunajskou metropolou patrila už v časoch rovnostárskeho socializmu medzi vychytené lokality, kam sa, neraz i za zásluhy, sťahovali príslušníci elity vtedajšieho režimu - takzvaní rovnejší medzi rovnými.
Názov spätý s vinohradmi
Už v časoch keltského osídlenia vznikali na miestach dnešnej Koliby osady drevorubačov a uhliarov, ktoré sa ani v stredoveku výraznejšie nerozšírili. Neskoršie zobrazenia Bratislavy ukazujú mesto olemované svahmi s vinohradmi, čo poukazovalo na jeho bohatstvo založené na úrode viniča. A práve tam kdesi pramení aj pôvod názvu tejto lokality. Nad hornými okrajmi vinohradov totiž vidno koliby, ktoré slúžili ako prístrešok pre robotníkov a ich strážcov. Tie, čo stáli v blízkosti prameňov pitnej vody (okolie dnešnej Krahulčej cesty či Bellovej a Jeséniovej ulice), sa postupne transformovali na trvalé osídlenie. Takto vznikala približne od roku 1540 osada na Kamzíku.
Počas tureckých a kuruckých vojen v 16. až 17. storočí sa toto územie prechodne stávalo útočiskom mestského obyvateľstva. Ako nemý svedok o tom vypovedá kamenný stĺp z roku 1683
v sedle pod Kamzíkom, popísaný zúfalou prosbou bratislavských mešťanov k Bohu, aby ich ochránil pred Turkami. Neďaleko stojaci pomník na pamiatku padlým v prusko-rakúskej vojne je zase dokladom toho, že práve na týchto miestach sa 22. júla 1866 skončili posledné boje.
Podobne ako nad Palisádmi či okolo Slavína poskytla idea záhradného mesta v 20. storočí podnet ku vzniku vilovej štvrte na severnom okraji Bratislavy. Podmienky na trvalé osídlenie Koliby však vznikli až po roku 1922, keď sa ta zaviedol vodovod. Rozvinutím pravidelnej kultúrnej činnosti (1925), otvorením školy (1929), vybudovaním železničnej stanice v dolnej časti a novej cesty, ako aj zavedením trolejbusovej dopravy (1943) sa posilnil celomestský význam tejto lokality. V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa oblasť Koliba - Kamzík stala strategickým bodom pre nočný presun sovietskych vojsk, ktorý donútil nepriateľa k ústupu.
Netreba zabúdať ani na pojem Bratislava-Koliba, pod ktorým od roku 1948 zakotvili prvé ateliéry slovenskej filmovej tvorby, údajne najmenšie na svete, a od roku 1953 aj slávne Štúdio hraných filmov. V roku 1951 si tam postavil sídlo aj Slovenský hydrometeorologický ústav. Dominantou Koliby, ako aj celej Bratislavy sa v roku 1975 stala 200 metrov vysoká televízna veža na vrchu Kamzík.
Čo robí Kolibu Kolibou
Hoci v menšej miere ako v minulosti, Koliba predstavuje dodnes jednu z najprestížnejších rezidenčných štvrtí Bratislavy, a preto záujem o ňu pretrváva. Atraktívna lokalita osadená vysoko nad mestom s krásnym južným výhľadom a zdravým ovzduším, priamy kontakt s prírodou a relatívna blízkosť centra sa ešte stále považujú za prednosti, ktoré spoľahlivo vyvážia kritický stav dopravnej infraštruktúry či inžinierskych sietí. Bývať na Kolibe znamená zároveň istú spoločenskú prestíž. A nie hocijakú! Výškovo i horizontálne pestro členený terén ponúka totiž okrem bezkonkurenčného výhľadu na hekticky pulzujúce veľkomesto aj spôsob istého nadhľadu, povznesenia sa nad mravčie problémy, ktoré musí človek prekonávať počas pracovného dňa. A práve to je to, čo robí Kolibu Kolibou. Uvedomujú si to nielen doterajší, ale aj potenciálni vlastníci jednej z najlepších bratislavských adries, ktorí už ohlásili svoj úmysel zaradiť sa do novej vlny prisťahovalcov.
A tak sa stávame, podobne ako v zóne nad Račou, svedkami masívneho urbanistického prerodu Koliby, niekedy až za cenu prehusťovania jej sídelnej štruktúry. Novostavby vyrastajúce
v blízkosti lesoparku na svahoch Malých Karpát výrazným spôsobom menia charakter i vzhľad krajiny. Ak donedávna bola povestná absolútnou prevahou rodinného typu zástavby, v posledných rokoch sa tam oveľa dôraznejšie dostáva k slovu trend kolektívneho bývania v podobe mestských víl či moderných bytových komplexov. To spôsobuje, že Koliba už prestáva byť dostupná iba pre vyznávačov úplného súkromia na vlastnom pozemku.
Nemožno však povedať, že tým automaticky aj pre nižšie či aspoň stredné príjmové skupiny. Ak sa pozrieme na krivku nárastu cien za nehnuteľnosti, len máloktorá lokalita v metropole by mohla Kolibe v tomto smere „konkurovať". A treba zdôrazniť, že napriek dlhoročnej existencii Slavína, Bôrika, Horského parku, ale i zrodu nových atraktívnych obytných zón zostáva ešte stále vysnívanou métou mnohých solventných ľudí prahnúcich po V.I.P. adrese. Nenechajú si ju znechutiť ani notoricky známymi odrhovačkami o zlej zimnej údržbe kľukatých vozoviek šplhajúcich sa z dolného mesta na strmé kolibské kopce.
Atrakcie nemusia byť výhrou
Špecifikom Koliby z hľadiska jej samosprávneho začlenenia je, že netvorí samostatnú administratívnu jednotku, ale iba (tak ako Ahoj, Jurajov dvor, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky, Kuchajda a Vinohrady) miestnu súčasť mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zemepisne i turisticky je však priliehavejšie používať názov Koliba − Kamzík, pretože úpätie Malých Karpát, na ktorom sa táto vychytená štvrť rozkladá, je bezprostredne prepojené so srdcom bratislavského bukového lesoparku. A to „bije" priamo na temene vrchu, druhého najvyššieho bodu na území mesta (439 m n. m.), pokrsteného po štvornohom tatranskom vytrvalcovi.
Prítomnosť viacerých atrakcií v dotykovom pásme Kamzíka však z hľadiska Kolibčanov môže byť istým dvojsečným prvkom, keďže naprieč ich obydliami denne, obzvlášť počas víkendov, smeruje hlavný voj relaxujúcich Bratislavčanov, ako aj zvedavých domácich i zahraničných turistov. Medzi ich tri najčastejšie sledované ciele patrí:
- 200 metrov vysoká televízna veža (1975) s vysielačom, reštauráciou s rotujúcou podlahou a vyhliadkovou plošinou (506 m n. m.)
- Sedačková lanovka (1972) s reštauráciou vo vrcholovej stanici (442 m n. m.) − od roku 2005 (po 15-ročnom odstavení prevádzky) opäť premáva zo Železnej studienky (Mlynská dolina - 236 m n. m.) na Kamzík
- Letná bobová dráha (dlhá 360 m) na Cvičnej lúke, kde sa zároveň nachádza lyžiarska zjazdovka s detským vlekom.
Mestské vily - život v novom štýle
V bohatších regiónoch s lukratívnymi lokalitami prichádza nová koncepcia bývania s ponukou vysokého štandardu v štýle tzv. mestských víl. Takým má byť od leta 2007 aj bytový súbor Podkolibská na juhovýchodnom okraji Koliby, v areáli Zlatá noha. Tieto pozemky predurčil územný plán pre rodinné domy s málopodlažnou bytovou zástavbou.
Bytové domy sú geometricky i tvarovo navrhnuté tak, aby sledovali konfiguráciu terénu a zabezpečili tak podmienky na príjemné bývanie (výhľady, orientácia bytov, ochrana pred ich preslnením a prehriatím). Zatiaľ čo objekty
A a B kopírujú klesanie terénu, objekt C s bazénom plánujú osadiť kolmo na spádnicu.
V bytoch na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) architekt pamätal na ľudí túžiacich po type bývania „2 v 1", teda kompromise medzi rodinným domom s predzáhradkou a bytovkou, kde pocit ochrany vytvára spoločenstvo susedov. Napriek špeciálnemu zabezpečeniu (napojenie na pult ochrany objektu, bezpečnostné sklá, pohybové senzory), budú byty umožňovať vstup na pozemok vlastnej záhrady oddelenej od okolia špeciálnym pletivom a zeleňou do výšky 1,2 metra.
Komplex pozostávajúci z troch štvorpodlažných budov bude ohraničený plotom, so vstupom len pre obyvateľov (na karty). O ochranu areálu sa okrem vlastnej bezpečnostnej služby postará aj jeho monitorovanie videokamerami.
Dve mestské vily, každá s tromi luxusnými bytovými jednotkami, vyrastú čoskoro na Bellovej ulici. Mierne svahovitý, na juhovýchod sa zvažujúci charakter tohto územia priam nabáda využiť nástroje na maximálne presvetlenie priestorov. Vo vstupnej časti zádveria so vstavaným šatníkom alebo v otvorenej obývačke s kuchyňou sa preto dostal k slovu jeden z typických výrazových prvkov modernej architektúry - presklenie -, čím vzniká efekt veľkého spoločenského priestoru. Z drevenej terasy, ktorá ponúka prekrásny výhľad na Bratislavu, sa po točitých schodoch schádza do záhrady.
Uzatvorený objekt prístupný prejazdom cez automatickú bránu len pre obyvateľov a ich návštevy či vstupný kamerový systém napojený na videotelefóny v jednotlivých bytoch zabezpečia maximálne súkromie. Nie však na úkor pohodlného bývania. Navrhnuté rozmery obytných priestorov dosahujú totiž z hľadiska dnešných kritérií jednoznačný nadštandard. Tak napríklad byt s úžitkovou plochou 215 m2, ktorého cena vychádza na 15 351 688 korún, nie je v ponuke ničím výnimočným.
Komplex mestských víl KOLIBA zasadený do impozantnej sadovej úpravy na Jeséniovej ulici ponúkne od júla 2007 jednoduchú architektúru využívajúcu provokatívne kombinácie high-tech a ušľachtilých prírodných materiálov.
Pochôdzne terasy s dreveným roštom, dlažbou a štrkom na strechách víl, okná z plastu s hliníkovou exteriérovou úpravou, vlastný turbokotol na plynové vykurovanie, farebná omietka kombinovaná s drevom či zábradlia z nehrdzavejúcej ocele budú samozrejmou súčasťou výbavy každého bytu.
Pochopiteľne, za takýto luxus si treba priplatiť. Napríklad cena bytu s výmerou 336 m2 (z toho 180 byt + 156 balkón) sa tam pohybuje od 22 562 400 do 26 703 600 vrátane DPH, v závislosti od umiestnenia a dispozičného riešenia. Investor s hrdosťou oznámil, že všetky 2- až 4-izbové byty sú už predané. K dispozícii pre náročných, ktorí ocenia priestranný byt s veľkorysou terasou, zostalo ešte šesť veľkometrážnych bytov typu PENTHOUSE.
Medzi posledné ohlásené projekty patrí Vinohradis spoločnosti GTC, ktorá v niekdajších vinohradoch podhorského pásu nadväzujúceho na Kolibu postaví 180 bytov. V zóne Sliačska - Podkolibská tak do konca roku 2008 vznikne komplex nízkopodlažných bytových domov a mestských víl.
Words by Juraj Pokorný / Photos by Tamara Baránková
|
|
|
|
