Vychytené lokality Bratislavy - Záhorská Bystrica
«Späť
Skôr narodení Bratislavčania si ešte pamätajú časy, keď sa na mieste dnešných firemných palácov, pompéznych víl či nadštandardných bytoviek rozkladali svieže lesoparky, malebné vinice a dedinské domčeky. Situácia sa však radikálne zmenila a táto metamorfóza je očividná najmä v posledných rokoch. Kedysi skoro nepoznané a pozornosti sa nedožadujúce hluché zóny ďalekého extravilánu, ale aj blízkeho intravilánu hlavného mesta prežívajú dnes obdobie mohutného rozmachu.
Z hľadiska jedných prínos, z pohľadu druhých pohroma. Faktom však zostáva, že všetko - nevynímajúc architektúru a urbanizmus - podlieha vývoju. A v danom prípade hrá jednoznačne prím faktor rastu. Pokiaľ bude ľudstvo cítiť potrebu uspokojovať svoje stále rastúce nároky na kvantitu a kvalitu bývania, potiaľ sa bude stupňovať jeho kolonizačný inštinkt, rozširovať plocha a meniť tvár na tento účel vytypovaného prostredia.
Čo je „dobrá adresa"
Od vytypovaného je už len krôčik k vychytenému. Ak si človek totiž niečo vytypuje, robí to s úmyslom naplniť svoje zámery, plány, často i tajné sny. Jednoducho zrealizovať ich na čo možno najvyššej úrovni. Tak, aby výsledok presvedčil, vyvolal obdiv a pritiahol záujem ďalších, ktorí naň budú tvorivo nadväzovať. Takto by sa dala vyjadriť hlavná motivačná idea odštartovať v tomto čísle seriál o súčasných vychytených bratislavských lokalitách, do ktorých smerujú peniaze domácich, ale čoraz viac i nadnárodných investorov a ich solventných zákazníkov.
Realitní makléri sa zhodujú na jednom: za najlepšiu adresu v Bratislave sa platí spravidla 8-miestnymi sumami. Lenže názory na to, čo je a čo nie je „dobrá adresa", sa ustavične vyvíjajú. Ešte donedávna platilo, že najatraktívnejšie je bývanie v okolí Horského parku, Machnáča, Bôrika, Slavína, Palisád, teda v blízkosti hradného kopca, a potom Koliby. Túto notoricky zafixovanú dogmu v poslednom čase nabúral rozporuplný systém zdaňovania nehnuteľností, podľa ktorého sa z najnižšej dane tešili okrajové časti, kým v najdrahšom pásme sa ocitlo práve Staré Mesto. Zároveň vznikom novostavieb
s luxusnými bytmi aj v iných častiach mesta (Lamač, Dúbravka, Dlhé diely, Karlova Ves, Ružinov, Krasňany, Rača) „vychytenosť" týchto lokalít premietnutá do cien nehnuteľností stúpla.
Záujem o bývanie v oblasti Bratislavského hradu, ktorá sa stále považuje za najlukratívnejšiu vilovú lokalitu, však neochabuje. A to napriek tomu, že cena za štvorcový meter obytnej plochy tam už dávno prelomila magických 50-tisíc a je vytrvalo na vzostupe. Čoraz príťažlivejšou sa stáva aj adresa v nových satelitných mestečkách či v okrajových obciach (Marianka, Borinka, Kalinkovo, Malinovo, Rusovce, Čunovo), kam sa v posledných rokoch presúva vilová zástavba aj pre premrštené ceny v centre metropoly.
Vždy bola v kurze!
Rola uvádzacej lokality pripadla Záhorskej Bystrici. Donedávna pôvabná dedinka so svojskou atmosférou a typickým koloritom, rozložená v Borskej nížine pod Holým vrchom, neďaleko stredovekých hradieb Pajštúna a pahorkov Malých Karpát. Dnes sebavedomá mestská časť Bratislavy, jedno z najvychytenejších miest, kde sa sústreďuje finančná elita Slovenska. Niet divu. Veď pokiaľ ide o výstavbu nových rodinných domov, medzi okrajovými štvrťami patrí k jednoznačným favoritom!
Už dôkazy z dávnej minulosti svedčia o tom, že tak často skloňovaný obytný raj, ktorým sa kedysi tiahla významná obchodná cesta, bol oddávna jedným z najžiadanejších cieľov. Kelti, Rimania, Slovania, Maďari, Turci, Chorváti, Slováci - tí všetci neskrývali záujem toto územie si buď podmaniť, stotožniť sa s ním ako s domovom, alebo v ňom len nájsť útočisko pred silnejším nepriateľom. Atraktívnosť stredovekej osady Pistrich, o ktorej sa prvý raz zmieňuje uhorský kráľ Karol Róbert v darovacej listine z roku 1314, dokladá spor o jej vlastníctvo
z roku 1398, ktorý medzi grófom Petrom zo Stupavy a mestom Bratislava rozsúdil až kastelán Borinky. Podobné konflikty neboli ojedinelé a pokračovali aj v období husitských vojen. Napríklad v roku 1562 sa strhol tvrdý súboj medzi Lamačanmi a Záhorčanmi o úrodné pasienky a lúky na hranici oboch chotárov. Stúpajúci kurz obce potvrdzuje aj zápis z roku 1575. Vtedy ju od rozhádaných potomkov Serédyovcov odkúpil Ján Krušič z Lepohlavy za neuveriteľných 132 000 zlatých! Po jeho smrti prešla do vlastníctva rodu Pálfiovcov, a to do roku 1868, keď si ju vymenil s rodom Károliovcov, ktorému patrila až do roku 1945.
Výhodná zemepisná poloha, úrodná pôda, ovocné sady, rozsiahle vinice na okolitých kopcoch i blízke lesy, to všetko vytváralo priaznivé podmienky na rozkvet Záhorskej Bystrice. Rozvoj poľnohospodárstva podnietil aj rozmach remeselníctva. V obci žili výrobcovia vápna, tesári, kupci, vinohradníci, ťažilo sa i drevo. Fungoval tam dokonca samostatný mäsiar, čo bolo výsadou len veľkých usadlostí. Bystričania veľmi čulo obchodovali s Bratislavou, ale najmä s Viedňou, kam vyvážali predovšetkým kapustu, ovocie a zemiaky. Z obchodu plynuli vysoké zisky a dedina sa považovala za vôbec najbohatšiu na Záhorí. V roku 1647 získala privilégiá mesta vrátane práva predávať víno. A čoskoro sa zaradila medzi najproduktívnejších pestovateľov viniča v regióne.
Rozvoj v 20. storočí drasticky utlmila stavebná uzávera z roku 1967, ktorá platila až do roku 1990, keď sa Záhorská Bystrica stala jednou zo 17 samostatných mestských častí Bratislavy, a teda plnohodnotnou súčasťou hlavného mesta Slovenska. Tento zvrat priniesol začiatok oživovania obce, búrlivý rozvoj stavebnej činnosti a výraznú zmenu jej tváre. Ďalším stimulujúcim faktorom bolo, že práve ju
si v roku 1996 vybrala za svoje sídlo súkromná televízia Markíza, zásluhou ktorej prenikla do povedomia celého Slovenska.
Raj pre prominentov
Posledné desaťročie sa v Záhorskej Bystrici nesie v znamení rozsiahlej stavebnej činnosti. Každým rokom sa rodia nové a nové ulice, pozdĺž ktorých vyrastajú prepychové vily, luxusné rodinné domy a najnovšie aj moderné bytovky. Pod tento boom sa však nepodpísali len pôvodní obyvatelia. Čaru miesta podľahli predovšetkým najsolventnejší Bratislavčania.
Tak ako v dávnej minulosti, aj teraz má doslova magickú príťažlivosť atraktívna poloha obce. Ponúka totiž „dvoje v jednom" - život na vidieku, prakticky v náručí prírody, a pritom v tesnej blízkosti metropoly. Neexistujú tam priemyselné zóny, ktoré by narúšali jej vidiecky ráz a negatívne ovplyvňovali životné prostredie. Nešpatia ju ani nádory v podobe socialistických panelákov - väčšinu zastavaného územia tvoria rodinné domy. To všetko posunulo Záhorskú Bystricu do stredobodu záujmu a urobilo z nej lukratívnu, mimoriadne vyhľadávanú lokalitu.
V roku 1995 prepukla horúčkovitá výstavba rodinných domov v zóne Strmé vŕšky, ktorú si „uzurpovali" najbohatší z najbohatších. Výsledkom je multimilionárska vilová štvrť - dnes pomerne kompaktný, uzavretý satelit, kde sa ceny domov vyšplhali do astronomických výšok. Pravda je však taká, že sa tam platí skôr za „dobrú spoločnosť" ako za „dobrú adresu".
Pretože bratislavská smotánka, ktorá sa ta sťahuje, považuje bývanie práve na tejto adrese za vec osobnej i spoločenskej prestíže, od miestnych i Bratislavčanov si vyslúžila ľudovú prezývku „Beverly
Hills", čiže raj pre prominentov.
Fenomén Strmé vŕšky sa koncom minulého storočia podpísal pod silný demografický impulz pre prudký nárast počtu trvalo žijúcich obyvateľov v obci. Tým sa začala postupne meniť aj vzdelanostná štruktúra Bystričanov, donedávna s prevažne vidieckym charakterom.
Zelená pre vyšší stredný štandard
Stavebný ruch v „Záhorskej" nepoľavuje. Pripravuje sa výstavba v lokalitách Ivance, Lúka pod Mariankou, Kulháň, ale najmä Krče a Vlkovka 5, kde vznikne atraktívne bývanie pre strednú vrstvu. Urbanistické štúdie kladú dôraz na to, aby sa nové obytné súbory harmonicky začlenili do pôvodného rázu obce a nevytvárali uzavreté satelity ako v prípade Strmých vŕškov. Keďže plány predpokladajú bezmála zdvojnásobenie počtu obyvateľov, ktorých je už teraz okolo 2 800, imperatívom doby je zjednotiť záujmy starousadlíkov a prisťahovalcov.
Vedomie príslušnosti k mestskej časti vlani významne utužilo dokončenie Námestia rodiny. Po obvode vydláždenej plochy s rozlohou takmer 4 000 štvorcových metrov vznikli pre túto dedinu typické ľudové ornamenty. Plastika muža a ženy v po-
žehnanom stave, ktorí spolu tvoria „obrúčku", symbolizuje rodinu. Či už ako základnú bunku ľudskej spoločnosti, alebo ako rodinu Bystričanov. Moderné centrum vytvorilo teda priestor na zhromažďovanie, ktorý dovtedy mestskej časti citeľne chýbal.
Južnú časť Záhorskej Bystrice by mal do roku 2012 na ploche 50 hektárov obohatiť obytný súbor Krče. S výstavbou v jeho areáli, ohraničenom zo všetkých strán zástavbou rodinných domov, sa začalo v septembri 2006. Navrhovaný zámer, ktorý skĺbi bývanie s polyfunkciou, sa má uskutočniť formou nízkopodlažnej zástavby samostatne stojacich i radových rodinných domov. V ďalších častiach zóny prevládnu bytové domy, občianska vybavenosť a administratíva. Rodinné domy s 207 bytmi a bytové domy s 835 bytmi bude obývať dovedna 3 336 ľudí.
Na severozápadnom okraji Záhorskej Bystrice vyrastie v najbližších troch rokoch (november 2007 - október 2010) obytný súbor Vlkovka 5. Pôjde o zoskupenie 45 rodinných domov átriového charakteru so 4 stavbami občianskej vybavenosti a prislúchajúcou športovo-relaxačnou zónou. Komplex bude spĺňať kritériá vyššieho stredného štandardu, po ktorom je momentálne najväčší dopyt. Urbanisticko-architektonické riešenie predpokladá vytvorenie hustej obytnej štruktúry, ktorá zakladá intenzívnu radovú zástavbu podobnú priestorovej skladbe osídlenia historickej časti obce. Táto forma umožňuje vytvárať zaujímavé uličné prostredie pri zachovaní privátneho charakteru vnútorných dvorov. Vonkajšie fasády domov skombinujú textúru tradičnej omietky s doplnkovými prírodnými mate-
riálmi ako drevo, pálená tehla, sklo. Celkové náklady dosiahnu bezmála pol miliardy slovenských korún.
Ani búrlivý prílev solventných novousadlíkov však nezabezpečil obci imunitu proti problémom, často až triviálnym. Rozbité chodníky, poroztĺkané komunikácie vedúce k luxusným vilám, zlá infraštruktúra, nedoriešené parkovanie vozidiel, neupravené verejné priestranstvá či slabo rozvinutá obchodná sféra. Problémom, ktorý azda najviac strpčuje život Bystričanov, sú pravidelné zápchy počas rannej i popoludňajšej dopravnej špičky, vyvolané presunmi ľudí za pracovnými príležitosťami do Bratislavy. Východiskom sa okolo roku 2010 stane výstavba kruhového objazdu a čiastočný odklon dopravy prepojením štátnej cesty s diaľnicou.
V čom je genius loci?
Záhorská Bystrica sa rozrastá a jej fluidum, čaro a šarm sa s každou vlnou novousadlíkov obohacujú o nové prvky, vytvárajúc nevšedne zaujímavé spektrum. Mnohí v nej našli trvalý domov a svoje životy, plány aj osobné ambície spojili práve s ňou. V čom teda spočíva jej genius loci - duch miesta, ktorým priťahuje pohľady, či už vážnych záujemcov, alebo iba platonických obdivovateľov, nech sú namierené z ktoréhokoľvek uhla (kto by nepoznal ten fascinujúci záber, aký sa na ňu naskytá z diaľnice D2)? Aj keď vyčerpávajúca odpoveď neexistuje, argumentov sa ponúka hneď niekoľko.
Hoci je Záhorská Bystrica organickou súčasťou hlavného mesta Slovenska, naďalej si zachováva dedinský ráz spájajúci tradičnú vidiecku architektúru zachovaných sedliackych domov s modernou výstavbou. Napriek mohutnej vlne prisťahovalcov sa tam darí udržiavať povedomie spolupatričnosti jej dávnych i nových obyvateľov, ktorí si tam nažívajú v priateľskej symbióze. Ide o bystrické špecifikum koreniace v historickej tradícii (spomeňme zbierku na nové zvony po prvej svetovej vojne, keďže staré boli rozliate na zbrane). Pôvodných Bystričanov dodnes reprezentujú starousadlíci, ktorí udržiavajú tradície a svojrázny kolorit dediny v miestnych spolkoch a organizáciách. Práve im treba ďakovať za to, že sa obec počas hektickej výstavby obytných kolónií nestala len akousi luxusnou nocľahárňou najbohatších Slovákov.
Najvýznamnejším z hľadiska cestovného ruchu je neďaleký lesopark viazaný na masív Malých Karpát. Slúži na rekreáciu obyvateľov celej Bratislavy. Ako ďalší silný magnet pôsobí pútnický areál v blízkej Marianke. Mestská časť sa chystá zapojiť aj do urbanistickej štúdie Záhorskej Bratislavy - územia medzi Záhorskou Bystricou, Devínskou Novou Vsou, Lamačom, Dúbravkou a záhorskými obcami, ktoré kandiduje na titul „západnej vstupnej brány" do hlavného mesta Slovenska. Má totiž všetky predpoklady na to, aby sa stala jej spoľahlivou, hrdou súčasťou.
Words by Juraj Pokorný / Photos by Tamara Baránková
|
|
|
|
|
|
|
|
|
