Bajkal - perla Ruska
«Späť
Na juhu východnej Sibíri, neďaleko hraníc s Mongolskom, sa nachádza ozajstný prírodný skvost. Bajkal, priezračné horské pleso, sa rozkladá v tektonickej preliačine a obkolesuje ho päť pohorí. Jazero, dlhé 636 km a široké až 80 km, zaberá plochu 31 500 km2. Hoci má rozlohu o veľkosti Belgicka a Holandska dohromady, patrí Bajkalu v celosvetovom meradle až ôsma priečka. Prvenstvo si však vydobyl svojou hĺbkou. Tá v priemere síce dosahuje 688 metrov, na niektorých miestach sa však dno jazera prepadáva až do neuveriteľných 1 637 metrov.
Medzi jazerných velikánov sa Bajkal zaradil aj svojím objemom - 21 670 km3 zadržiavanej vody. Je to viac, ako má všetkých päť Veľkých kanadských jazier dokopy. Ruské pleso je tak najväčšou zásobárňou sladkej vody na zemeguli. Obsahuje takmer pätinu všetkých svetových zásob životodarnej tekutiny. Zásluhu na tom má 336 vodných prítokov odvodňujúcich až
540 034 km². Z Bajkalu pritom vyteká len jediný - Angara. Jazero má aj ďalšie pozoruhodné prednosti. Slabo mineralizovaná tyrkysová voda je priam krištáľovo čistá. Jej priehľadnosť dosahuje 40 metrov. Koncom decembra pokryje Bajkal vrstva ľadu hrubého až jeden a pol metra. Je taký priezračný, že cezeň prenikajú slnečné lúče, čo podporuje rast rias, ktoré zvyšujú obsah kyslíka vo vode.
Bajkalské jazero sa začalo formovať približne pred 30 miliónmi rokov, keď došlo k zaplaveniu hlbokého zlomu v zemskej kôre, ktorý sa vytvoril v dôsledku zrážky indickej a euroázijskej platne počas alpínskeho vrásnenia. Prvé písomné zmienky o jazere nazývanom Pej-chai pochádzajú z Číny, a to z obdobia pred naším letopočtom. Rusi objavili Bajkal až v roku 1643, keď oddiel kozákov hľadal pramene Leny a Angary.
Bajkal sa nachádza v oblasti s pomerne vysokou seizmickou aktivitou. Hoci k záchvevom zeme dochádza pomerne často, zväčša ide o takmer nepostrehnuteľné otrasy. Ich sila dosahuje maximálne dva stupne Richterovej stupnice. K poslednému mohutnejšiemu zemetraseniu došlo v roku 1862, keď sa do jazera prepadlo 200 km² súše a vznikol záliv Proval.
V priebehu 20. storočia sa v oblasti Bajkalu začal prudko rozvíjať drevospracujúci, celulózový a papierenský priemysel, ktorý vážne ohrozil čistotu jazera a jeho výnimočnú flóru a faunu. Vody jazera však aj napriek brutálnym zásahom človeka stále patria medzi najčistejšie na svete. Vďaka unikátnym prírodným podmienkam sa v Bajkale a jeho okolí vyskytujú stovky mimoriadne vzácnych endemických foriem živočíchov a rastlín. Napríklad sladkovodný tuleň bajkalský dorastajúci do dĺžky jeden a pol metra, živorodá ryba golomianka žijúca v hĺbke 500 metrov či jedinečný druh lososa omul. Vedci sa domnievajú, že mnohé zo živočíchov a rastlín sa sem dostali z oceánu cez rieku Lenu v časoch, keď ešte z jazera vytekala, prispôsobili sa životu v sladkej vode. V roku 1996 Bajkal zapísali do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Raj pre korčuliarov
Bajkal stále ešte odoláva masovým nájazdom turistov najmä vďaka tomu, že je pomerne nedostupný. V jeho okolí sa nenachádzajú žiadne komunikácie, len zopár nepohodlných prístupových ciest a miestna železnica. Do niektorých oblastí sa človek môže dostať jedine po vode. Nádherné modré priezračné pleso však čoraz častejšie vyhľadávajú turisti obľubujúci zimnú adrenalínovú dovolenku. Hitom posledných rokov sa stalo korčuľovanie na zamrznutom jazere, keď teploty bežne klesajú pod -25 °C.
Photos: NASA, Expeditions/PL
|
|
|
|
|
|
|
