Arizonský kráter
«Späť
Populárny Barringerov kráter (známy aj ako Meteor Crater) sa nachádza na severe Arizonskej púšte, neďaleko Diabolského kaňonu, len zopár kilometrov od miest Flagstaff a Winslow. Je to prvý pozemský kráter, pri ktorom vedci dokázali, že ho spôsobil pád vesmírneho telesa. V roku 1967 ho vyhlásili za chránenú prírodnú pamiatku.
Obrovská miskovitá priehlbeň má priemer 1 264 metrov a maximálnu hĺbku 174 metrov. Jej okraje sa však dvíhajú len do výšky 45 metrov, takže z diaľky pripomínajú nízke pohorie. Aj preto obrovskú dieru v zemi odhalili pomerne neskoro, až v roku 1871. Vedci sa však spočiatku domnievali, že ide o klasický sopečný kráter. Až začiatkom 20. storočia sa definitívne preukázalo, že arizonskú „dieru" vyhĺbil meteorit. Potvrdili to početné nálezy železných hrúd v jej okolí. Doteraz sa našlo okolo 30-tisíc úlomkov, prevažne veľkosti okruhliakov. Najväčší exemplár má hmotnosť až 630 kg. Túto teóriu podporuje aj fakt, že horniny v kráteri nie sú sopečného pôvodu. Navyše vykazujú známky dávnej katastrofy, keď ich roztrieštilo teleso, ktoré dopadlo na Zem obrovskou rýchlosťou.
K tejto vesmírnej udalosti došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pred 50-tisíc rokmi, aj keď odborníci sa doteraz celkom nezhodli na tomto časovom údaji. A rovnako dlho vedú aj polemiky o veľkosti meteoritu. Podľa prvých odhadov mal hmotnosť 14 miliónov ton a priemer 122 metrov. Neskôr vedci spresnili svoje tvrdenia na 2 milióny ton a 79 metrov. Dnes sa zhodujú na tom, že hmotnosť meteoritu dosahovala okolo 300-tisíc ton a jeho priemer nepresiahol 40 metrov.
Predpokladá sa, že meteorit sa ešte pred dopadom na Zem rozdelil na dve časti, pričom jedna sa rozpadla na množstvo menších úlomkov. Väčšina z nich zrejme zhorela v zemskej atmosfére. Druhá časť meteoritu dopadla na našu planétu rýchlosťou 12 km za sekundu. Nasledujúci výbuch bol 40-krát silnejší ako explózia bomby v Hirošime a vymrštil do atmosféry 100 miliónov ton horniny. Väčšina meteoritu sa pri teplote, ktorá po dopade panovala, pravdepodobne vyparila.
Barringerov kráter každoročne navštívi vyše 300-tisíc turistov. Na jeho okraji sa nachádza moderné návštevnícke centrum, v ktorom sídli múzeum mapujúce celú históriu tohto pozoruhodného javu. Nad mohutnou „dierou" sú vybudované dve vyhliadkové plošiny s ďalekohľadmi, keďže dno krátera nie je turistom sprístupnené. Navštíviť ho môžu jedine výskumné vedecké tímy. Jedinečné podmienky unikátneho terénu využívala aj NASA na tréning astronautov z vesmírneho programu Apollo, ktorí sa v arizonskej púšti učili rozpoznať meteoritické javy.
Photos: NASA, Martin Schultz, archive
|
|
|
