Čas spútaný dizajnom

Každý deň sa ocitáme v zajatí ručičiek, ktoré určujú tempo nášho života. V prirodzenej túžbe po voľnosti ich však zavše ignorujeme. Možno aj preto hodiny majú dve rovnako dôležité funkcie: presne merať čas a priťahovať našu pozornosť. A tak sa ich tvorcovia už stáročia usilujú skĺbiť dômyselnú techniku s výnimočným vzhľadom.

Zastavme na chvíľu čas, pretočme hodinové ručičky späť a vráťme sa na koniec 13. storočia. Vtedy už existovali viac či menej presné mechanické hodiny. Prvé pokusy o ich zostrojenie sa však objavili už v 9. storočí, vyrobil ich kňaz z Verony Pacificus. Mechanické hodiny sa rozšírili až po roku 1350. Spočiatku sa vyrábali v kláštoroch, kde zvolávali mníchov na spoločné modlitby. Do polovice 16. storočia mala väčšina európskych miest verejné hodiny na vežiach, z ktorých sa postupne vyvinuli hodiny radničné a kostolné.

Mechanické hodiny boli poháňané závažím, ktoré potrebovalo veľa miesta, a nedali sa prenášať. Problém vyriešil začiatkom 15. storočia Filippo Brunelleschi z Florencie. Tento významný architekt sa od mladosti zaujímal aj o mechanické zariadenia. Vyrobil hodiny so špirálovitými pružinami, ktoré nahradili pohon závažiami, a tak sa hodiny dostali aj do našich príbytkov.

ROZHODUJÚCE OKAMIHY
Postupné technické zdokonaľovanie hodín sprevádzal vývoj dekoratívnych štýlov. Na tomto procese sa podieľali nielen hodinárski majstri, ale aj zlatníci, sochári, kováči, rezbári, maliari... Významný bol rok 1656, keď Holanďan Christian Huygens zaviedol hodinové kyvadlo. O rok neskôr naň dostal patent, podľa ktorého začal vyrábať kyvadlové hodiny Salomon Coster z Haagu. U tohto majstra sa vyučil remeslu Johann Ahasuerus, ktorý po svojom návrate do Londýna začal na trhu ponúkať presné hodiny. Anglicko na dlhé roky zaujalo dominantné postavenie v ich výrobe, a tu sa po ďalšom zdokonaľovaní aj ustálili základné druhy hodín: konzolové hodiny, stojace hodiny s mechanikou uloženou v hornej skrinke, z ktorej viselo závažie a kyvadlo, a dvojplášťové hodinky.

S pribúdajúcimi rokmi sa menili ciferníky, tvary a štýly hodín. V 16. storočí mali bežné stolové hodiny štvorhranný alebo šesťhranný tvar a vodorovný ciferník. Vyrábali ich zo zláteného kovu a zdobili renesančným ornamentom. Vrcholom nemeckého hodinárstva sú tabernákulové hodiny, ktoré mali ciferníky umiestnené na všetkých stranách skrinky. Mávali výstredný tvar, napríklad číselník podopieralo zviera, vyrábali sa zo vzácnych materiálov a niektoré boli posiate drahokamami.

Skvostné hodiny pochádzajú aj z dielne holandských majstrov. Na ich výzdobu používali eben, ciferníkové časti poťahovali zamatom a ručičky dômyselne vyrezávali. Striešky ozdobovali zlatými anjelmi, spodnú časť ciferníka zasa maľbou krajinky, v ktorej často býval zakomponovaný pohyblivý ukazovateľ fáz Mesiaca.

Vo Francúzsku určovali vzhľad hodín nábytkári. Ťažký štýl obdobia Ľudovíta XIV. charakterizovalo bohaté zdobenie, ktoré sa postupne zjednodušovalo. Na výrobu sa používal porcelán, pozlátený bronz; hodiny zdobili rôznymi figúrkami či výjavmi.
Hodiny sa stali bežnou súčasťou interiéru v období baroka. Vyhľadávané boli skrinkové hodiny zdobené intarziou, rezbou, maľbou alebo kovaním. Umiestňovali sa na sekretár, príborník alebo komodu. Obľúbenou súčasťou obývacích izieb a jedální boli tzv. grandfather´s clock, ktoré vznikli v 17. storočí v Anglicku a neskôr sa rozšírili do celej Európy. Skrinka týchto stojacich vysokých hodín so závažím a kyvadlom bola často zdobená intarziou a ladila s ostatným nábytkom.

PARLAMENTKY PRE VŠETKÝCH
Anglickí hodinári tvorili až do polovice 19. storočia špičku európskeho hodinárstva. Ich výrobky sa vyznačovali spoľahlivým mechanizmom a krásnym dizajnom. Skrine konzolových hodín a skriňové pendlovky, vyrobené z dubu s ebenovou alebo hruškovou dyhou, mali antické tvary s rohovými stĺpmi. Na ich výzdobu sa používal tepaný zlátený kov. Ciferníky z čistej a postriebrenej mosadze sa okázalo zdobili a skrine bohato dekorovali. Menila sa aj strieška konzolových hodín: z tvaru obráteného zvonu na balón, oblúk a v roku 1810 na lomený oblúk a striešku so skosenými hranami. Od roku 1770 boli ciferníky často po celej ploche pokryté striebrom.

Zvláštne postavenie mali tzv. parlamentné hodiny, ktoré boli určené na verejné priestranstvá. Nachádzali sa však aj v izbách služobníctva. Vznikli ako reakcia na zákon z roku 1797, ktorý uvalil daň na hodiny a hodinky a údajne spôsobil, že väčšina ľudí si ich nemohla dovoliť a musela sa spoliehať na hodiny verejné. Vyznačovali sa rozmerným okrúhlym ciferníkom a nástavcom predĺženým smerom nadol.

AKO OBRAZ I KUKUČKY
Vzhľad hodín reflektoval vývoj umeleckých remesiel i módu. V 19. storočí sa rozšírila výroba stĺpikových portálových hodín, ktoré boli bohato zdobené alabastrovými vázami, zvieratami a anjelmi. Kyvadlo malo najčastejšie podobu slnka alebo mesiaca. V období rokoka sa objavili nástenné rámové a obrazové hodiny. Do bohato zdobeného pozláteného rámu bol vsadený kruhový ciferník. Hodiny viseli na stene ako obraz, mali kyvadlo a často aj hrací strojček. Mohli mať aj podobu olejomaľby krajiny, ktorej dominantou bola veža s hodinami a v nej bol zabudovaný hodinový strojček.

Hodiny v období secesie sa zasa vyznačovali zaujímavými tvarmi, kombináciou rôznych materiálov ako dreva, perlete, smaltu či kovu. V tomto čase si v európskych domácnostiach získali veľkú popularitu kukučkové hodiny, ktoré však po prvý raz zakukali v južnom Nemecku už okolo roku 1730.

Vzhľad hodín celkom zmenil nástup elektriny. Objavilo sa digitálne zobrazovanie času.

SEKUNDY V INTERIÉRI
„Čas, tikajúci na hodinách, je naším bankovým manažérom, výbercom daní aj policajným inšpektorom súčasne," povzdychol si raz britský spisovateľ J. B. Priestley. Nebol prvý ani posledný, kto si naliehavo uvedomil hodnotu času. Hodiny sa skrátka stali pevnou súčasťou nášho života. Aké postavenie však majú v našich domácnostiach?

„Hodiny ako interiérový doplnok majú svoje výsadné postavenie hlavne preto, že sú v prvom rade praktickou záležitosťou," zdôrazňuje autorizovaná architektka Soňa Salnerová zo Školy interiérového dizajnu designDOT, ktorá sídli v Bratislave. „V niektorých miestnostiach sú takmer nevyhnutnosťou. V predsieni a kuchyni ich očakávame najmä na stene, v spálni či detskej izbe na nočnom stolíku. Dizajnéri dnes na hodinách variujú všetky možné materiály, prírodné aj umelé. Najčastejšie sa stretávame s kovom, sklom, drevom, plastom, a to všetko v najrôznejších tvarových a farebných stvárneniach."
Ponuka na trhu je naozaj bohatá. Ako si však vybrať tie správne hodiny do svojho príbytku?

„V zásade máme dve možnosti. Buď ich materiálovo a štýlovo zladíme so zariadením, jeho farebnosťou a materiálmi, alebo ich naopak postavíme do kontrastu," odporúča S. Salnerová. „V prípade kontrastného ladenia dizajn hodín pekne vynikne a osvieži napríklad minimalistický interiér."

Aktuálnym trendom je podľa architektky vyskladávanie ciferníka z viacerých malých súčastí, ktoré si sami nainštalujeme na stenu podľa vkusu či priestorových možností.

„Často sa stretávame s tým, že hodiny sú aj zrkadlom, ak sa ako materiál na nich objaví vysoko lesklá nehrdzavejúca oceľ," vraví architektka. „Typické býva aj to, že čísla z hodín miznú, poprípade sú akoby vysypané zo svojho správneho miesta."
Soňa Salnerová zdôrazňuje, že na výber hodín je potrebné myslieť už v súčinnosti s ostatným vybavením interiéru, lebo naozaj stojí za to na ne upozorniť. Nakoniec, ak by neupútali našu pozornosť, mohli by sme niečo zmeškať.

KURIÓZNE TIK - TAK

Na súde a verejných zhromaždeniach v starom Egypte používali vodné hodiny, ktoré ukazovali rečníkovi vymedzený čas. Voda pretekala sústavou nádob a meniaca sa výška jej hladiny alebo pohybujúci sa plavák ukazovali plynutie času. Keď voda dokvapkala po čiaru, rečník musel skončiť.
Preslávené hodiny, tzv. švarcvaldky mali viacero jedinečných podôb. Vyrábali ich aj ako hracie hodiny s flautami, do ktorých vzduch vháňali malé mechy stláčané valcom. Spolutvorcom týchto hodín bol aj svetoznámy skladateľ Joseph Haydn, ktorý pre ne napísal viac než tridsať skladieb.
Najväčšie hodiny na svete sa nachádzajú v saudskoarabskej Mekke. Ich rozmery sú 43 x 43 metrov. Umiestnené sú na každej zo štyroch strán jednej zo siedmich veží hotela Abradž Al-Bajt Towers vo výške 530 metrov. Zároveň sú aj najvyššie postavenými hodinami na svete.
Hodiny, ktoré boli určené na meranie času v noci, nájdete v Múzeu slnečných hodín v poľskom Jedrzejowe. Sú zároveň najstarším exponátom, pochádzajú z roku 1524. Medzi vyše tristo vystavovanými kúskami objavíte skutočné rarity, napríklad aj vreckové slnečné hodiny. Múzeum v tomto malebnom poľskom meste patrí k najvýznamnejším múzeám slnečných hodín na svete.

Dagmar Murgašová
FOTO: BANG & OLUFSEN, ELSEMP, DESIGNOVÉ HODINY

Galéria obrázkov