«Späť
Funkcionalizmus a až puritánsky jednoduchá elegancia. Tak nejako charakterizoval svoju tvorbu dizajnér Erik Magnussen, ktorého diela sú známe po celom svete. Pán Magnussen však zároveň trvá na tom, že každé jeho dielo má svoj osobitý charakter a pri tvorbe a návrhu nového diela začína vždy od nuly.Napriek tomu, že Erik Magnussen vyštudoval keramiku, rád pracuje aj s inými materiálmi, ako oceľ, sklo, plasty a drevo. Práca s hlinou ho naučila zaobchádzať s každým materiálom so zručnosťou sochára. To, čo iným pripadalo ako neprekonateľný problém, on vnímal ako výzvu. Práve preto dosiahol aj veľké komerčné a obchodné úspechy. K dielam, ktoré ho charakterizujú, nepochybne patrí aj termostatická kanvica Stelton. Navrhol ju pred viac ako 30 rokmi a hneď, ako bola kanvica predstavená verejnosti, získala cenu za svoj revolučný dizajnu. Vysoký štíhly vzhľad, unikátny systém tesnenia a špeciálny sklápací uzáver kanvicu preslávili po celom svete. Originálna termostatická kanvica Stelton sa s úspechom predáva aj dnes a jej dizajn nezriedka napodobňujú aj iní výrobcovia.
Funkčnosť a dizajn
Docieliť spojenie funkčnosti a dokonalého dizajnu sa mu skvele podarilo aj pri kresle „Plateau", ktoré navrhol pre dánskeho výrobcu nábytku Engelbrechts. Kreslo dostalo svoje meno vďaka širokej lakťovej opierke, ktorá umožňuje odložiť si kávu, drink, či dokonca notebook. Niektorí ho pre jeho „multifunkčnosť" prezývajú obývačka, pracovňa a spálňa v jednom. Kreslo vysoké 1,2 metra svojím tvarom pripomína škrupinku alebo mušľu. K tomuto organickému tvaru Magnussena inšpirovala jeho ľavá ruka, kde prsty pripomínajú operadlo a veľký palec spomínanú opierku. Podľa predlohy vlastnej ruky urobil hlinený model kresla a nakoniec skonštruoval samotné kreslo „Plateau".
Svoje geniálne nápady využil aj pri navrhovaní mnohých ďalších kresiel, stoličiek, lámp, príborov, či hrnčekov. Vo svojom odbore je nepochybne vnímaný ako jeden z najlepších na svete a je vzorom pre mnohých mladých dizajnérov.
Ako sám Erik Magnussen vníma seba a svoju prácu? V rozhovore, ktorý poskytol nášmu časopisu, nám to prezradí.
Čo vás priviedlo k dizajnu? Kedy ste prvýkrát začali uvažovať o tejto profesii?
Už ako chlapec som veľa kreslil, maľoval a vytváral si rôzne sochy. Keď som mal 16 rokov, rozhodol som sa stať keramikárom. Odvtedy som uprednostňoval dizajnérske objekty, ktoré sú blízke telu človeka - príbory, hrnčeky, stoličky atď.
Práca s hlinou a výroba keramiky mi umožnila sledovať celý proces spracovania materiálu.
Uvedomil som si tvarovateľnosť materiálu, videl som, ako je možné s ním rôzne pracovať a hrať sa s detailmi. Práca s hlinou ma naučila mnohé z toho, čo dnes využívam pri svojej každodennej práci. Keramiku som študoval 4 roky v dánskej Škole umení a remesiel v Kodani.
Ako by ste opísali svoj dizajnérsky štýl, svoj rukopis?
Môj dizajn nemá jednoznačný štýl. Zakaždým sa snažím prísť späť k nulovému bodu. Ak sa predsa niekomu zdá, že moje návrhy a výtvory majú spoločný štýl, potom to musí byť funkcionalizmus. Mne osobne to ale pripadá puritánske.
Moje dizajny sú viac subjektívne a v podstate urobené pre mňa. Pýtate sa, prečo si tvorím dizajn sám pre seba? Pretože sám seba považujem za štandardného zákazníka.
Kde beriete inšpiráciu pre svoju tvorbu?
Podnety beriem zo všetkého a zo všetkých. Inšpirujú ma rozhovory s ľuďmi, príroda, hudba, ale aj také ničnerobenie je pre mňa veľmi inšpiratívne. Nemám žiadne špeciálne návyky, či obrady pred tým, ako začnem tvoriť. Závisí to od toho, na čom práve pracujem. Vždy je to iné. Dôležitým zdrojom mojej inšpirácie sú rozhovory s ľuďmi, ktorí pracujú v odlišných oblastiach. Každý nový človek, ktorý niečo o niečom vie, mi môže vnuknúť zaujímavý nápad.
Vravíte, že pri každom vašom výtvore vás inšpirovalo niečo úplne iné. Čo bolo teda inšpiráciou napríklad pri tvorbe kresla „Plateau"? Ako vznikal tento koncept?
Tento koncept vznikol najmä preto, lebo niečo také chýbalo v ponuke ENGELBRECHTS. Keď som sa zhostil tejto úlohy, začal som uvažovať o tom, čo by som mohol pridať k jednoduchému kreslu, aby čo najviac slúžilo svojmu účelu. Aby sa stalo viacúčelové. Uvažoval som nad tým, čo presne ľudia od takéhoto kresla očakávajú. Čo v ňom robia? Popíjajú kávu, hľadajú trochu súkromia, prijímajú návštevy, alebo pracujú napríklad so svojím notebookom...? V prvom rade sa vždy snažím dať objektu organický tvar. Zároveň som ale chcel dať kreslu formu, ktorá by bola zaujímavá z každej strany. Skĺbiť komfort a dizajn. Podobné myšlienky ma nakoniec priviedli k modelu kresla „PLATEAU".
Beriete vo svojej tvorbe do úvahy aj ohľaduplnosť k životnému prostrediu? Ako konkrétne sa to prejavuje?
Absolútne najlepším príkladom toho, ako byť ekologický, je vytvárať veci, ktoré majú čo najdlhšiu životnosť. Čím dlhšie vám môžu veci slúžiť, tým sú z ekologického hľadiska lepšie. Pochopiteľne je tiež veľmi dôležité zvoliť tie správne ekologické materiály.
Ktorých vašich kolegov dizajnérov vy osobne obdivujete?
Skôr obdivujem konkrétne výtvory mojich kolegov. Existuje zopár vecí, z ktorých mám opätovnú radosť zakaždým, keď ich znovu vidím. Sú to napríklad oranžové nožnice „FISKARS", kreslo „Barcelona Chair" od Miesa van der Rohe, šálka „Teema" od Kaja Francka a rovnako stoličky „Chair One" od dizajnéra Konstantina Grcica, ale aj mnoho ďalších.
Vedeli by ste nám na záver povedať, čo najviac milujete na svojej práci?
Milujem, ako funguje prepojenie medzi ľuďmi. Výsledný produkt pre mňa znamená prácu celého tímu šikovných ľudí. Pretože každý jeden projekt má za sebou skvelú prácu celého tímu.
Ďakujeme za rozhovor.
Jana Ondrejka
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.