Falzifikátori a ich „najlepšie" kúsky
«Späť
Vynaliezavosť falšovateľov nepozná hraníc. Z histórie, ale aj zo súčasnosti sú známe priam kuriózne prípady, keď si plagiátori veselo zašpásovali na cudzí účet. A to doslova!
Medzi falzifikátormi sa nájdu všelijakí výmyselníci. Tých najkreatívnejších, ktorí si svojimi podvodmi vyslúžili pozornosť verejnosti a neskôr aj médií, by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria zruční falšovatelia, ktorí ovládli svoje remeslo tak dokonale, že oklamali nejedného skúseného znalca. Ich diela sú skutočne majstrovské, ale vzhľadom na to, že ide len o kópie, dá sa hovoriť maximálne o remeselnom majstrovstve. Druhá skupina je úplne špecifická a na rozdiel od „bežných" falšovateľov veľmi zriedkavá. Ich autori sa neuspokojili len s falšovaním známych obrazov, ale stvorili si svojho vlastného umelca.
Zruční remeselníci
Han van Meegeren
Holanďan Han van Meegeren sa narodil v roku 1889 v Holandsku. Po neúspešnom štúdiu architektúry začal maľovať. Jeho maliarske ambície však kritici neuznali, a tak, možno aby celému svetu dokázal svoje mimoriadne schopnosti, stal sa z neho geniálny falšovateľ. Napodobňoval obrazy slávnych maliarov Pietera de Hoocha, Gerarda ter Borcha, ale najmä Johannesa Vermeera. Posledný spomínaný, Jan Vermeer, mu priniesol slávu, akú je len možné vo falšovateľskom „fachu" dosiahnuť. H. Van Meegerenovi sa podarilo namaľovať niekoľko obrazov, ktoré vtedajší najlepší odborníci uznali za pravé. Jeho „vrcholným" dielom, ak sa to takto vôbec dá nazvať, bola viac než dokonalá napodobenina Vermeerovej Večere v Emauzoch. Falzifikát bol taký skvelý, že špičkoví svetoví odborníci na výtvarné umenie dielo posúdili ako najjemnejšie Vermeerovo dielo, aké kedy videli, a Rotterdamské múzeum tento „originál" odkúpilo do svojich zbierok.
Elmyr de Hory
O niečo neskôr, v roku 1906 sa narodil Elmyr de Hory. Podobne ako jeho kolega Meegeren, aj on sa najskôr pokúsil zarábať si na živobytie poctivo ako maliar. Objavil však v sebe nevšedný talent a ďalší geniálny falšovateľ bol na svete. Sám o sebe tvrdil, že renomovaným umeleckým galériám po celom svete predal viac ako tisíc falzifikátov. Najčastejšie kopíroval Picassa, ale neskôr aj Matissa, Modiglianiho a Renoira. Predával plagiáty Picassa a vyhlasoval, že je to pozostalosť samotného Picassa, ktorého osobne poznal. Aby celý tento podvod pôsobil dôveryhodnejšie, sfalšoval aj listy Picassových rodinných príslušníkov. Elmyr de Hory sa nepokúšal len kopírovať známe obrazy. Jeho špecialita bola napodobňovať štýl a rukopis známych maliarov, aby tak mohol „rozširovať" portfólio známeho umelca. V takomto prípade bolo odhalenie omnoho zložitejšie. O „slávnom" falšovateľovi Emirovi de Hory bola vydaná kniha a natočený dokumentárny film.
Figliarski mystifikátori
Nat Tate
Škótsky románopisec a scenárista William Boyd v roku 1998 vydal knihu „Nat Tate: Americký umelec 1928 - 1960", ktorá predstavuje dielo maliara, predstaviteľa abstraktného expresionizmu Nata Tatea. Obrazy a biografia uverejnená v knihe opisujú umelca, ktorý nikdy neexistoval. Kniha bola predstavená verejnosti na veľkolepej honosnej párty s náležitým rozruchom. Úryvky z nej prítomným čítal David Bowie, ktorý bol na tomto žartíku tiež zainteresovaný. Boyl sa musel na párty skutočne znamenite zabávať, keď počúval, ako mu nejeden výtvarný kritik a kunsthistorik rozprával o tom, ako majstra Nata Tatea osobne poznal. To všetko len preto, aby nevyzeral hlúpo a nekompetentne. Ako sa dalo očakávať, odhalenie pravdy spôsobilo v umeleckých kruhoch obrovské pobúrenie. Umeleckí kritici boli pochopiteľne veľmi nahnevaní. Žiaden z nich však nepriznal, že sa mýlil. Naviesť na odhalenie tohto vtipu ich pritom mohlo aj meno fiktívneho umelca, ktoré bolo odvodené z názvov dvoch najznámejších londýnskych galérií: Národná galéria a Tate Modern - „Nat Tate".
Bohumil Samuel Kečíř
Kým mystifikácia Williama Boyda sa dá považovať za nevinný žartík, druhý prípad fiktívneho umelca je famózne premyslený podvod. Je o to zaujímavejší, že sa odohral u našich českých susedov a diela „svetoznámeho kubistického autora" Bohumila Kečířa sa predávali aj na Slovensku. Začnime ale od začiatku. Bohumil Samuel Kečíř, ako ho jeho stvoritelia nazvali, sa podľa svojich biografických údajov narodil v roku 1904 v Holicích. Kvôli židovskej matke bol prenasledovaný nacistami a neskôr vo svojej tvorbe značne obmedzovaný komunistami. Väčšinu diel vytvoril na psychiatrickej klinike v Brne, kde bol umiestnený pre silné depresie. Autori podvodného projektu „Kečíř" si teda dali skutočne záležať. Nielenže vymysleli fiktívneho maliara s pozoruhodným životopisom, namaľovali niekoľko obrazov zaraďovaných do obdobia českého kubizmu, ale postarali sa aj o vydanie jeho biografie, ktorá vyšla v Rakúsku a ktorej autorom je obchodník s umením a znalec umenia.
Erich Tromayer.
Kejčířove obrazy sa predávali nielen na českých a slovenských aukciách, ale aj v zahraničí v sumách od 2 000 do 4 500 eur. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca aj diela, ktoré sa v zahraničí predali až za 10 000 eur.
Kuriózny prípad zo Slovenska
Falšovateľov stále pribúda a zastaviť ich, alebo značne obmedziť ich činnosť sa zatiaľ výrazne nedarí. Na Slovensku sa najviac falšujú autori Mikuláš Galanda, Anton Jasush, Martin Benka, Ladislav Mednyánszky, Miloš Bazovský, ale aj ďalší. Nájdu sa však aj kuriózne prípady, kde je falzifikát jasný už na prvý pohľad.
Pán Michal Volčko, majiteľ aukčnej spoločnosti Art Invest a galérie Degas, si spomína na prípad, keď si k nemu prišiel po radu jeden začínajúci zberateľ. Obraz, ktorý priniesol na posúdenie, bol jasný plagiát: „Zberateľ mi ukazoval veľmi známe dielo Gustáva Mallého. Originál je súčasťou stálej expozície v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Tento údajný Gustáv Mallý bol však podpísaný bol ako Jan Hála, čo je úplne iný známy maliar, ktorý maľoval iným štýlom. Predpokladám, že niektorý z falšovateľov si takto zavtipkoval, pretože inak si to vysvetliť neviem."
Niektoré žartíky falšovateľov sú skutočne vydarené a tí najrafinovanejší falzifikátori majú okrem odporcov aj svoj okruh fanúšikov. Pravda však je, že falzátori poškodzujú trh s umením, a tým aj samo umenie. Ako hovorí pán Volčko: „Za pokles záujmu zberateľov o umenie nemôže len kríza, ale aj enormný výskyt falzifikátov na našom trhu. Ak však môžem začínajúcim zberateľom poradiť, pred internetovým predajom umenia a rôznymi podozrivými obchodníkmi rozhodne dajte prednosť renomovaným predajcom, či aukciám, kde riziko nákupu falzií výrazne klesá."
Text: Jana Ondrejka
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.