Skvosty v domácich galériách
«Späť
Aj obrazy majú svoj osud, úzko spätý s ich cenou. Niektoré sa predávajú akoby samy osebe už počas života ich tvorcov, ale väčšina sa do rúk milovníkov výtvarného umenia dostáva až po umelcovej smrti. Kúpa obrazov známych autorov je výbornou investíciou do budúcna pre všetkých zberateľov. Aj keď za ne zaplatia horibilné sumy, cena väčšiny z nich sa bude plynutím času len zvyšovať. Všimnime si v krátkom prehľade, aké sumy sú milovníci umenia ochotní vynaložiť, aby mohli vlastniť výtvarný skvost.
| Spomedzi výtvarných umelcov, ktorí si vydobyli svetovú slávu, uveďme na prvom mieste nášho rodáka Andyho Warhola (1928 až 1987), predstaviteľa pop-artu, tvorcu obrazov v rozličných grafických technikách. Aj za jeho diela sú zberatelia ochotní zaplatiť priam neskutočné sumy. V aukčnej sieni Christie´s sa napríklad portrét Maa Ce-tunga predal za 17,36 mil. dolárov, za Oranžovú Marilyn (práca na papieri) zaplatil v roku 1998 nadšený obdivovateľ 15,75 milióna dolárov. Okrem portrétov slávnych súčasníkov a autoportrétov sa preslávil najmä zobrazovaním stereotypných motívov každodenného života. | |
 | Známa je jeho Plechovka s Campbellovou polievkou (1962, sieťotlač, 90,8 x 60,9 cm, Leo Castelli Gallery, New York). Námet bežného života sa stal výtvarnou popartovou výpoveďou. |
| Medzi maliarov, o ktorých diela je v súčasnosti medzi zberateľmi veľký záujem, patrí rakúsky maliar a kresliar Egon Schiele (1890 - 1918). Len nedávno vydražili v Londýne osem jeho obrazov za celkovú sumu 12,5 milióna libier. Konzervatívnu spoločnosť svojich súčasníkov však svojou tvorbou nenadchol. Stvárňoval eroticky silné podnety vrátane autoportrétov, portrétov a v poslednom období života aj náboženských motívov. Sústreďoval sa na izolované postavy s pokrútenými telami, s tvárami vyjadrujúcimi strach, des, napätie. Jeho expresionistické obrazy nenechávajú divákov chladnými, niektorí ich odmietajú, iní obdivujú. | |
 | Autoportrét aktu (1910, olej na plátne, 110 x 35,5 cm, Graphische Sammlung Albertina, Viedeň). Izolovaná postava ohraničená od okolitého prostredia iba strohou líniou čiernej kresby s bielym tieňovaním. Využitie farby, kresby a priestoru znásobuje celkový expresívny dojem, ktorý v nás obraz vyvoláva. |
| Ani Jan Vermeer (1632 - 1675), ktorého experti pokladajú za najlepšieho holandského maliara žánrových výjavov (už sme o ňom v Grand Residence písali), nebol počas svojho života uznávaným umelcom a vlastne až do 19. storočia bol zabudnutý. Dnes je však na výslní. Jeho obraz Kupido odzbrojený Venušou bol v roku 1990 predaný za 2,7 milióna dolárov. | |
 | Dievča v turbane (1660 - 1665, olej na plátne, Mauritshuis Museum, Haag), najznámejšie Vermeerovo dielo, sa paradoxne koncom 19. storočia predalo za sumu, ktorá nepredstavovala ani pol libry. Obraz vyniká jednoduchosťou a harmóniou farieb, z tmavého pozadia vystupuje tvár neznámeho tajomne sa tváriaceho dievčaťa, ozvláštnená pôsobivou farebnou kombináciou modrej a žltej. |
| Georges Seurat (1859 - 1891), významný francúzsky maliar a teoretik obdobia postimpresionizmu, zakladateľ pointilizmu a divizionizmu založených na presnom rozložení farebných bodiek, je pokladaný za jednu z najväčších osobností konca 19. storočia. Za svoj krátky život (zomrel nečakane na meningitídu) vytvoril mimoriadne zaujímavé obrazy, vyznačujúce sa prísnou kompozičnou výstavbou. Maľoval scény z moderného života a prostredia cirkusov podľa presne vypracovaných teórií. Na základe teoretických štúdií farieb dospel k osobitému štýlu využívania farebných bodiek, ktoré pri vnímaní vyvolávajú v oku rovnaký pocit ako svetlo. | |
 | Obraz Nedeľa v La Grande Jatte (1884 - 1886, olej na plátne, 207,5 x 308 cm, Art Institute, Chicago) bol v roku 1999 predaný za 32 miliónov amerických dolárov. Autor sa prejavil ako znalec pevnej kresby, ktorú majstrovsky spája so špecifickým rozložením svetla. Maľuje základnými farbami bodky, ktoré pri pohľade z určitej vzdialenosti vytvárajú daný obraz. Nezobrazuje reálny obraz miesta, kam Parížania chodievali v nedeľu oddychovať. Zaujíma sa len o nové poňatie bežného námetu a novátorskú techniku maľby. Obraz i postavy z rozličných spoločenských vrstiev pôsobia statickým dojmom, iba pri pozornom vnímaní objavíme zachytený pohyb (utekajúci psík v dolnej časti, tancujúce dievčatko v pozadí). Dvojica v pravom dolnom rohu je neprimerane veľká v porovnaní s ostatnými postavami. Ani oblečenie dám nezachytáva módu 19. storočia. Autor obraz stále prepracúval a trvalo mu až dva roky, kým ho dokončil. |
| John Constable (1776 - 1837), jeden z najuznávanejších krajinárov súčasnosti, sa vo svojej tvorbe inšpiroval okolím svojho rodiska v Suffolku. Stvárňuje ho osobitým spôsobom, pokúšajúc sa zachytiť bezprostredný dojem z priameho pozorovania prírody na veľkých plátnach. Jeho olej Stavidlo vydražili v roku 1990 za viac ako 19 miliónov dolárov. | |
 | Na obraze Voz na seno (1821, olej na plátne, 130 x 185 cm, Národná galéria v Londýne) je zobrazená reálna krajina s domom Willyho Lota, ktorý sa v ňom narodil a žil vyše osemdesiat rokov. Maliar majstrovsky pracoval s farbou, prevládajú rozličné farebné odtiene zelenej s trochou červenej, dôležitá je aj hnedá a oranžová. Scenériu dopĺňajú oblaky, ktoré sú integrálnou súčasťou obrazu. Pohľad diváka púta voz s koňmi a pohoničom, v pozadí pracujú kosci, v popredí je pes, ktorý v kompozícii plní dôležitú úlohu - usmerňuje pohľad diváka na voz vo vode. Constable si pri príprave obrazu urobil veľa skíc zobrazovanej krajiny priamo na mieste, ale obraz dokončil v londýnskom ateliéri. |
| Diela Vincenta van Gogha (1853 až 1890) patria v súčasnosti medzi najznámejšie a najžiadanejšie, preto je takmer neuveriteľné, že počas života sa mu podarilo predať iba jeden obraz. Aj za van Goghove obrazy vynakladajú jeho obdivovatelia značné sumy. Napríklad olej Portrét doktora Gacheta predali v roku 1990 na aukcii za 75 miliónov amerických dolárov. O tri roky predtým vydražil neznámy zberateľ Slnečnice za 22,5 milióna libier. | |
 | Slnečnice (1888, olej na plátne, 92,1 x 73 cm, Národná galéria v Londýne) sú hádam najčastejšie reprodukované diela, o ktoré je veľký záujem medzi milovníkmi umenia, ktorí si nemôžu dovoliť vlastniť originály. Uvádzané Slnečnice patria k sérii dvanástich obrazov s touto tematikou. Jednoduchým rozčlenením plochy dosiahol Gogh osobitú perspektívu, obrazu dominuje žltá farba, ktorá zohrávala v jeho tvorbe dôležitú úlohu. |
| Paul Cézanne (1839 - 1906), veľký francúzsky maliar, je pokladaný za zakladateľa moderného umenia. Jeho obraz Rideau, cruchon et compotier bol koncom 90. rokov minulého storočia vydražený za 55 miliónov amerických dolárov. Je o ňom známe, že pracoval veľmi pomaly a svoje obrazy málokedy signoval, keďže podpis by znamenal dokončenie diela a Cézanne sa vždy usiloval presne zachytiť svetlo, presunuté na iné miesto, čím sa, samozrejme, menili aj detaily na obraze. | |
 | Podobne postupoval pri maľovaní Zátišia s košíkom (1888 - 1890, olej na plátne, 65 x 81 cm, Musée d´Orsay, Paríž). V tomto zátiší prevláda zelená farba v rôznych odtieňoch, ktorú sporadicky dopĺňa červená a žltá. |
| Henri Rousseau (1844 - 1910), známy ako colník Rousseau, sa začal venovať maľovaniu až na dôchodku. Napriek naivite svojich diel sa tiež priradil medzi umelcov predávajúcich obrazy za neuveriteľne vysoké sumy. Svedčí o tom napríklad olej Portrét Josepha Brummera vydražený v roku 1993 za viac ako 4 milióny amerických dolárov. | |
 | Obraz Hráči rugby (1908, olej na plátne, 100,5 x 80,3 cm, Guggenheim Museum, New York) poukazuje na základné znaky jeho tvorby, detskú naivitu pri stvárňovaní námetu, obľubu kresby, znázorňovanie detailov, svojskú perspektívu. |
| Edvard Munch (1863 - 1944), nórsky maliar, predstaviteľ expresionizmu. Za jeho obraz Haus in Aasgaardstrand bol v roku 2002 zberateľ ochotný dať 6,627 milióna amerických dolárov. | |
 | Obraz Výkrik (asi 1893, olej, tempera a pastel na lepenke, 91 x 73 cm, Národná galéria, Oslo) je vydareným pokusom výtvarnými prvkami zobraziť strach a vnútorný nepokoj. Maliar na to využíva jednoduchú kompozíciu obrazu, farebnosť, abstraktne poňatú krajinu v kontraste s hrozivými mrakmi. Výkrik je zároveň predobrazom abstraktnej maľby. |
| Pablo Picasso (1881 - 1973), geniálny univerzálny španielsky umelec (od roku 1904 žil a tvoril v exile vo Francúzsku), hlavný predstaviteľ avantgardy vo výtvarnom umení, priekopník kubizmu, sa okrem maliarstva a sochárstva venoval keramickej a litografickej tvorbe, ilustráciám a uplatnil sa aj ako tvorca scén a kostýmov pre slávny balet S. G. Ďagileva. Picassov talent sa prejavil už v mladosti. Kým sa stal uznávaným propagátorom modernistického umenia, prešiel od realistických počiatkov tzv. modrého obdobia (poznačené tematikou smrti a odriekania) cez ružové obdobie (tematika cirkusov a harlekýnov), k analytickému a neskôr syntetickému kubizmu. V jeho diele sa prejavil vplyv klasicizmu, symbolizmu, expresionizmu, surrealizmu a, prirodzene, kubizmu. Dramatické pôsobenie dosahuje predovšetkým deformáciami (napríklad veľký nástenný obraz Guernica). Picassovo dielo si získalo celosvetové uznanie už počas maliarovho života. Jeho diela sú stále veľmi žiadané a, samozrejme, čoraz drahšie. Ako príklad môžeme uviesť olej Chlapec s fajkou, ktorý bol v roku 2004 vydražený za 93 miliónov amerických dolárov. | |
 | Obraz Slečny z Avignonu (1907, olej na plátne, 244 x 233 cm, Múzeum moderného umenia v New Yorku), pokladaný za jedno z najzávažnejších diel v dejinách maliarstva, predznamenáva nástup nového umeleckého smeru - kubizmu. Jeho prvky sú vidieť hlavne na postave v pravej dolnej časti obrazu. Pri stvárňovaní tvárí sa Picasso inšpiroval africkými plastikami. Namiesto zaoblených postáv sa objavujú rozčlenené plochy. V dolnej časti je dokonca motív zátišia, ktorý Picasso s obľubou spracúval aj v ďalších svojich prácach. |
| Henri Matisse (1869 - 1954), francúzsky maliar, grafik, kresliar a sochár, maľoval akty, krajiny, interiéry, zátišia. V jeho tvorbe je najdôležitejším výrazovým prostriedkom farba. Za obraz La robe persane zaplatil zberateľ 17 miliónov dolárov. | |
 | Veľký ležiaci akt (1935, olej na plátne, 66 x 92,7 cm, Baltimore Museum of Art, Maryland) je charakteristický jednoduchými čistými líniami a tlmenou farebnosťou. Pozadie a postavu modelky premaľúval niekoľko ráz, kým bol s nimi spokojný. |
Ilustrácie boli prevzaté z knihy Roberta Cumminga: Umenie. Veľký ilustrovaný poradca. Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o. Bratislava 2007. S. 512. Táto kniha poteší všetkých milovníkov výtvarného umenia. Dočítate sa v nej o mnohých významných umeleckých dielach, ako aj o živote maliarov.
Ľubica Gallová