«Späť
V povedomí širokej verejnosti prevláda názor, že umelecké diela sú drahé a kupovať si ich môžu len solventní ľudia. To je, samozrejme, pravda, v prípade, že zberateľ má záujem o tvorbu známych a preslávených autorov. Práce však záujemcom o umelecké diela ponúkajú aj ďalší výtvarníci, ktorí už síce majú svoje meno a ich tvorba našla vo verejnosti kladnú odozvu, a predsa si ich môže príležitostne dovoliť kúpiť každý z nás (napríklad obrazy menších rozmerov). Takže ani pre ľudí, ktorí nemajú v pláne venovať sa profesionálne zberateľstvu a chcú si urobiť radosť pekným darčekom, nie je cesta k zaujímavému originálu zatvorená. Menší obraz alebo plastika sa dá kúpiť za niekoľko tisíc korún, za väčšie umelecké výtvory zaplatíme niekoľko desiatok tisíc. Aby sme sa pri kúpe vyhli zbytočným omylom, môžeme sledovať ponuku súkromných galérií, ktoré pripravujú predajné výstavy slovenských i zahraničných umelcov, a ak sa nám niektorý obraz zapáči, môžeme si ho kúpiť priamo tam. Alebo ak máme vytypovaného umelca, ktorého dielo chceme vlastniť, môžeme sa obrátiť priamo naňho, prípadne využiť kontakty na niektorých umelcov či galeristov, ktoré sa dajú získať prostredníctvom internetu. Galeristi nám navyše môžu pomôcť pri výbere a hľadaní vhodného diela aj odbornou radou, a tak sa nemusíme ani priveľmi obávať, že nový prírastok skrášľujúci interiér nášho bytu bude falzifikát (čo je najväčšou hrozbou pri kúpe). Časom, keď sa u nás trh s umeleckými dielami, či už obrazmi, plastikami, starožitnosťami, alebo umeleckými šperkami, stabilizuje, určite sa objavia spoločnosti, ktoré svoju činnosť zamerajú na poradenstvo pri kúpe týchto komodít. V súčasnosti firmy poskytujúce poradenské služby v oblasti umenia chýbajú, ak nerátame poradenstvo, ktoré začali niektoré banky ponúkať ako doplnkové služby pre svojich vybraných klientov s niekoľkomiliónovým majetkom.
![]() |
| Edgar Degas: Tri ženy na dostihoch. O diela impresionistov vrátane Degasa je medzi zberateľmi veľký záujem. |
Drobní zberatelia, jednotlivci, ktorí si príležitostne kúpia výtvarné dielo, alebo firmy, ktoré si ním vyzdobujú priestory, však nie sú hlavnými investormi do umenia, ktorí by výrazne ovplyvnili obchod s umeleckými dielami. Náš novo sa utvárajúci trh s umením formujú iné typy investorov, predovšetkým profesionálni zberatelia, či už súkromní, alebo galerijní, a istí, povedzme, obchodní zberatelia, ktorí umelecké diela kupujú s cieľom ich ďalšieho predaja. Práve oni majú možnosť v budúcnosti zhodnotiť svoje zbierky, i keď, samozrejme, záruka, že sa im to podarí pri každom umeleckom diele, nejestvuje. Investor do umenia s cieľom nákupu a ďalšieho predaja však zväčša býva trpezlivý a ráta s tým, že finančný efekt nepríde veľmi rýchlo. Všetko závisí od požiadaviek trhu, a preto, ak nechce prísť o zisk, neostáva mu nič iné len čakať na vhodný čas, keď zberatelia prejavia o dané diela mimoriadny záujem. Profesionálne zberateľstvo však vôbec nie je lacnou záležitosťou. Zbierky si vyžadujú ďalšie investície, treba im vytvoriť vhodné podmienky, aby sa nepoškodili, zabezpečiť ich proti krádeži a pod., preto sú potenciálni obchodní investori zaťažení ďalšími výdavkami, ktorých sú ostatní vlastníci umeleckých diel ušetrení.
Obchodovanie s umením nepozná hranice. Ukazuje sa to aj na Slovensku, keď zberatelia dnes môžu obchodovať na svetových trhoch a zúčastňovať sa na medzinárodných aukciách umeleckých komodít. Celosvetový trh ovplyvňujú predovšetkým dve aukčné siene - newyorská Christie´s a londýnska Sotheby´s -, ktoré medzi sebou zvádzajú konkurenčný boj. Keďže majú pobočky vo veľkých svetových metropolách, môžu v prípade potreby pružne reagovať na požiadavky kupujúcich a presunúť diela
do krajiny, kde je v danej chvíli o ne najväčší záujem. Nedávno newyorská aukčná sieň Christie´s znova potvrdila svoju pozíciu na trhu ako lídra svetového predaja umeleckých diel, ktoré sa vydražujú za cenu presahujúcu desiatky miliónov dolárov, keď v máji zaznamenala rekord najdrahšie predaného diela žijúceho autora.
Za rozmerný obraz Benefits Supervisor Sleeping od osemdesiatpäťročného Luciana Freuda zaplatil anonymný dražiteľ 33,6 milióna dolárov.
V posledných mesiacoch v súvislosti s poklesom dolára mnohí európski zberatelia orientovali svoj záujem najmä na americký trh s umením. Neznamená to však, že európske aukcie s umením stagnujú. Ak sa naši umeleckí investori chcú zúčastniť na medzinárodnej aukcii, nemusia vôbec cestovať až do USA. Stačí, keď si odskočia do neďalekej Viedne, kde pôsobí známy aukčný dom Dorotheum (ktorý má tiež svoje pobočky v niektorých európskych veľkomestách), kde sa schádzajú záujemcovia o umenie nielen z Rakúska, ale aj Ruska, Poľska, Česka či Maďarska. Dražiť obrazy možno, samozrejme, aj priamo v Bratislave. Na jarnej aukcii výtvarných diel v aukčnej spoločnosti Soga sa pri dražení dokonca tiež dosiahol rekord: dielo Endre Nemesa Ateliér bolo vydražené v svetovom rekorde 1,420 milióna korún.
Biznis je vždy biznis, aj keď ide o umenie. Preto by potenciálny umelecký investor mal spĺňať určité požiadavky, okrem estetického cítenia a základných teoretických poznatkov z výtvarného umenia by mal mať prehľad o aktuálnom dianí vo výtvarnej oblasti, napríklad pravidelne sledovať výstavné katalógy, získavať informácie z aukčných siení, navštevovať výstavy, stretávať sa s výtvarnými umelcami a galeristami a pod., ale nemala by mu chýbať ani odvaha riskovať, pretože najmä pri kúpe diel od začínajúcich alebo neznámych autorov sa nikdy nevie, či ich hodnota sa bude zvyšovať, a to bez zdravého riskovania ťažko bude možné. Potrebné sú však aj isté poznatky z oblasti práva, pretože pri vývoze kúpených umeleckých diel do zahraničia alebo ich dovoze neplatia v jednotlivých krajinách rovnaké predpisy.
Tak ako pri iných komoditách, aj pri obchodovaní s umeleckými dielami sa dá nielen veľa získať, ale aj stratiť. Kto chce pri investovaní minimalizovať riziká, mal by sa o diele, ktoré kupuje, poradiť so znalcom z oblasti výtvarného umenia a o jeho autorovi najskôr získať čo najviac informácií. Tak sa vyhne tomu, že pri kúpe podľahne prvému dojmu. Stáva sa to najmä začínajúcim zberateľom, ktorí si kúpia obraz iba preto, že sa im zapáčil už na prvý pohľad. Riziko z investovania do umenia sa môže zmenšiť, ak sa budete orientovať podľa mena autora. Umenie totiž predáva predovšetkým meno, ktoré je známe. Čím známejší je autor, tým drahšie sú jeho diela. Existuje tu však isté riziko, že človek kúpi aj také diela slávneho súčasníka, na ktoré v budúcnosti nenájde kupca. Napriek tomu je pre začínajúcich zberateľov predsa len istou zárukou kúpa diel renomovaných autorov. Sú najmenej rizikové, ale zasa sú aj drahšie. Na našom trhu pretrváva záujem o diela takých slovenských autorov, ako je Martin Benka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda a i. Ak chcete kupovať v zahraničí, aj tam nájdete diela autorov slovenského pôvodu, treba však pri ich obstarávaní rátať s tým, že na ich získanie budete musieť hlbšie siahnuť do vrecka. Pri ich neskoršom predaji je však zasa aj väčšia možnosť zhodnotenia investície. Ako príklad môžeme uviesť Warholove diela, ktoré sa predávajú za niekoľko miliónov, a len za jednotlivé grafické listy platia zberatelia už dlhodobo desiatky tisíc dolárov. Nemusí sa vyplatiť ani investícia do diel moderného umelca, ktorého tvorba časom stratí na hodnote, alebo umelca, ktorého diela nenadobudnú hodnotu ani v budúcnosti. Každý zberateľ túži pri nákupe umeleckých diel po ideálnom stave: aby nakúpil relatívne lacné diela neznámeho umelca, ktoré budú po niekoľkých rokoch veľmi žiadané.
Najväčším rizikom, ktoré ohrozuje investície tak začínajúcich, ako aj skúsených zberateľov, je investovanie do falzifikátov. Pred ich kúpou nie je ušetrený dokonca ani znalec, pretože kvalita mnohých je na vysokej úrovni a podvod nie je možné odhaliť bez spolupráce viacerých odborníkov a za pomoci moderných techník. Kupujúci menej stratí, ak nakupuje iba prostredníctvom oficiálnych sprostredkovateľov, pretože, ak sa zistí, že dielo je falzifikát, dá sa jeho kúpa stornovať. Zníženiu rizika nákupu falzifikátu namiesto originálu môžu pomôcť aj certifikáty pravosti, ktoré vystavujú znalci z odboru výtvarného umenia. Najrizikovejším umeleckým tovarom u nás je slovenská moderna, a keďže falzifikátori používajú také vyspelé techniky, že občas pomýlia aj odborníkov, je zrejmé, že mnohé domácnosti skrášľujú falzifikáty kúpené za cenu originálov. Bohužiaľ, pri nijakom spôsobe nákupu umeleckých diel sa nedá na sto percent zabezpečiť, že zberateľovi do zbierky nepribudne aj falzifikát. Nečudo, keď je medzi nimi mnoho nadaných výtvarníkov. Niektorým sa podarilo oklamať aj oficiálne zberateľské ustanovizne, ako v prípade Holanďana van Meegerena, najslávnejšieho falšovateľa minulého storočia, ktorý napodobňoval slávneho nizozemského maliara Vermeera tak verne, že si jeho falzifikát kúpilo Rotterdamské múzeum v presvedčení, že získava originál.
Trh s umením, nielen u nás, ale v celej Európe a v zámorí je zahltený falzifikátmi. S jedným z možných riešení, ako falzifikátom sťažiť cestu k milovníkom umenia, prišiel profesor Daniele Dondé. Tento najznámejší súčasný falzifikátor umenia na svete (ktorý mal nedávno na Slovensku výstavu svojich falzifikátov Leonarda da Vinci, Vincenta van Gogha, Gauguina, Renoira, Moneta a i.) prišiel v osemdesiatych rokoch minulého storočia s nápadom legalizovať falzifikáty a položil tak základy smeru Faux Ar. Svetoznámy umelec falzifikátor má toľko objednávok, že už nemaľuje všetky obrazy sám a spolupracuje aj ďalšími falzifikátormi. Ak mu vyjdú jeho plány, založí v Bratislave Múzeum falzifikátov, kde mieni zamestnať aj slovenských maliarov. Jeho práce sú určené pre širokú verejnosť, ktorej umožňuje kúpiť si obraz veľkého majstra minulosti, vytvoreného v súčasnosti a za primeranú sumu. Ak si myslíte, že o jeho obrazy nie je záujem, mýlite sa. Visia na stenách obydlí mnohých známych osobností, najmä holywoodskych celebrít.
Na záver treba upozorniť, že falzifikátmi nie sú práce kopistov umeleckých diel. Známych majstrov kopírujú najmä študenti vysokých škôl pripravujúcich budúcich výtvarníkov. Títo umelci však nikoho nepresviedčajú, že ide o originály. Obrazy sú jasne označené, že ide o kópie, kto je ich autorom, a ani ich rozmery nezodpovedajú originálu.
Ľubica Gallová / Foto: Denver Museum